hematit

hematit [gr.], krveľ, α-Fe₂O₃ — minerál, oxid železitý, často obsahuje až 10 % oxidu titaničitého a málo oxidu horečnatého. Kryštalizuje v trigonálnej sústave. V závislosti od teploty, pri ktorej vzniká, vytvára rôzne tvary. Pri vysokej teplote býva bipyramidálny a romboédrický, pri nižšej hrubošošovkovitý. Za nízkych teplôt tvorí hrubé tabuľky a lúčovito vláknité masy (lebníky s guľovitou stavbou). Môže vytvárať aj ružicové zrasty z väčšieho počtu tabuľkovitých kryštálov (alpská železná ruža), obličkové formy (oolitická ruda), jemne šupinkaté masy (itabirit), šupinkaté masy (spekularit); zemité odrody sú väčšinou tvorené zmesou oxidov železa (červené okry).

Má červenkastú, modravú, oceľovosivú až čiernu farbu, višňovo- až krvavočervený vryp, polokovový až matný lesk. Nachádza sa v podobe tzv. páskovaných železných prekambrických rúd, ako aj v žilách, kde má hydrotermálny a pneumatolitický pôvod, metasomatický hematit sa vyskytuje vo vápencoch.

Najvýznamnejšie ložiská sú v USA (okolie Horného jazera), na Ukrajine (Kryvyj Rih) a v Brazílii (štát Minas Gerais). Pozoruhodné kryštály hematitu sa vyskytujú v Taliansku (Elba) a v alpských žilách vo Švajčiarsku. Na Slovensku sa nachádza v Slovenskom rudohorí, v Česku v Krušných horách. Hematit je dôležitou hojne rozšírenou železnou rudou sedimentárneho pôvodu patriacou k prvým rudám, ktoré ľudia ťažili; zemité odrody (červené okry) sa oddávna používali ako pigment, našli sa i v pohrebiskách starých okolo 80-tis. rokov.