Helvétius, Claude Adrien

Popis ilustrácie

Augustin de Saint-Aubin: Claude Adrien Helvétius, 1772, Metropolitné múzeum umenia, New York

Text hesla

Helvétius [elvesjüs, aj -cius], Claude Adrien, 26. 1. 1715 Paríž – 26. 12. 1771 Versailles — francúzsky osvietenský filozof a literát, stúpenec radikálneho senzualizmu, hedonizmu a utilitarizmu. V mladom veku zastával finančne výnosnú pozíciu generálneho nájomcu, čo mu umožnilo utiahnuť sa na svoje vidiecke panstvo a venovať sa písaniu. Striedavo žil na vidieku a v Paríži, kde navštevoval literárne salóny, bol vplyvným členom mnohých filozofických krúžkov, priateľom Ch. de Montesquieuho a spolupracovníkom francúzskych encyklopedistov; precestoval celú Európu. R. 1758 vydal dielo O duchu (De l’esprit, 1758), ktoré ako istý druh manifestu filozofického materializmu vyvolalo veľký rozruch. Bolo odsúdené Sorbonou, parlamentom aj pápežom, 1759 verejne spálené a Helvétius bol preň prepustený zo štátnej služby. Bolo však preložené do mnohých európskych jazykov a stalo sa v tej dobe jedným z najčítanejších. Jeho druhá kniha O človeku, o jeho intelektuálnych schopnostiach a o jeho výchove (De l’homme, de ses facultés intelectuelles et de son éducation) vyšla až po jeho smrti 1772. Nadväzujúc na senzualizmus J. Locka, chápal človeka ako vnímajúcu bytosť, ako stroj poháňaný zmyslovým vnímaním. Obdobne tvrdil, že človek je tabula rasa a všetko poznanie pramení z telesného pociťovania, všetky intelektuálne schopnosti (pamäť, porovnávanie, usudzovanie) sú vlastne pociťovaním. Pri spomínaní sa podľa Helvétia človek dostáva do podobného stavu ako vtedy, keď danú vec vnímal, a preto pokladá pamäť za oslabený, ale trvajúci pocit. D. Diderot (v spise Dôsledné vyvrátenie Helvétiovho diela nazvaného Človek, Réfutation suivie de l’ouvrage d’Helvétius intitulé L’Homme, 1773 – 74; slov. 1984) a ďalší kritici Helvétiovi vyčítali, že všetky schopnosti redukuje na telesné pociťovanie. Ako hedonista sa Helvétius domnieval, že konanie človeka je určované túžbou maximalizovať pocit pôžitku a minimalizovať bolesť (jedna z prvých formulácií utilitarizmu; jeho myšlienky mali vplyv najmä na J. Benthama). Sociálny aspekt v Helvétiovom chápaní človeka sa prejavil stanovením deliacej čiary medzi chudobnými a bohatými, a to na základe ich biologických potrieb a pocitov, pričom chudobným prisúdil bolesť a bohatým slasť. Ide o senzualistickú koncepciu človeka, v ktorej majú dominantnú úlohu zmysly. Vyplýva z nej aj Helvétiova etika založená na túžbe po slasti a rozkoši. Helvétius sa tak sa dostal k základnému pojmu amour propre (sebaláska), ktorý je podľa neho prameňom i cieľom každej ľudskej činnosti (jeho učenie bolo preto vnímané ako ospravedlnenie nemorálneho správania), čo však nemôže byť kritériom mravnosti ani dobra. Východisko z tohto rozporu videl v spravodlivosti, ktorá by mala byť realizovaná vo vyváženom pomere medzi individuálnym a všeobecným, teda spoločným záujmom.

Zverejnené vo februári 2008.

Helvétius, Claude Adrien [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-03]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/helvetius-claude-adrien