Helvéti

Helvéti — keltský kmeň sídliaci pôvodne v juhozápadnom Nemecku (severovýchodné Pomohansko a Bádensko), odkiaľ sa pod rastúcim tlakom Germánov okolo 100 pred n. l. presunul na územie dnešného stredného Švajčiarska (Švajčiarska plošina). R. 113 pred n. l. sa Helvéti pripojili k ťaženiam germánskych Kimbrov, okolo 70 pred n. l. sa pod tlakom Germánov vedených Ariovistom pokúšali odísť a usadiť sa spolu s ďalšími keltskými kmeňmi v južnej Galii. R. 58 pred n. l. ich však pri Bibracte porazil G. I. Caesar, Helvéti boli nútení ostať vo Švajčiarsku a boli postupne romanizovaní. Obývali územie, ktoré sa rozprestieralo medzi Ženevským a Bodamským jazerom, horným Rýnom a Švajčiarskou Jurou. G. I. Caesar vo svojej knihe Zápisky o galskej vojne uvádza, že Helvétom patrilo 12 oppíd a ich hlavnými centrami boli Aventicum (dnes Avenches), Aquae Helveticae (Baden), Vindonisa (Windisch) a Turicum (Zürich).