Helmholtzova kontrakčná teória

Helmholtzova kontrakčná teória [-co-] — teória vysvetľujúca pôvod energie hviezd gravitačným zmršťovaním hviezdneho telesa, ktoré sa uplatňuje v začiatočných štádiách vývoja hviezdy pred dosiahnutím hlavnej postupnosti. Energia uvoľnená pri gravitačnej kontrakcii hviezdy je priamoúmerná druhej mocnine hmotnosti hviezdy a rýchlosti zmenšovania jej polomeru a nepriamoúmerná jej polomeru. Časový interval, počas ktorého sa vyžiari všetka gravitačná energia hviezdy, sa nazýva Kelvinova-Helmholtzova doba kontrakcie, v prípade Slnka je to 20 mil. rokov. Nazvaná podľa autora (1854) H. Helmholtza.