Hélios

Text hesla

Hélios, genitív Hélia — v gréckej mytológii boh Slnka, syn Titana Hyperióna a Theie, brat bohyne Mesiaca Selény a bohyne ranných zôr Éós. Každé ráno vychádzal na ohnivom voze so 4 okrídlenými koňmi z paláca na ďalekom východe smerom na západ, pri ceste späť sa plavil s vozom i so záprahom na zlatom člne zhotovenom Héfaistom. Všetko videl a počul, ľudia sa ho často dovolávali za svedka. Vedel o nevere Héfaistovej manželky Afrodity s Areom, Demetre potvrdil, že Hádes uniesol Persefonu. Manželkou Hélia bola Ókeanida Persé, ktorá mu porodila Kirké a Aiéta a (podľa niektorých zdrojov) dcéru Pasifaé; Ókeanida Klyména mu porodila Faethonta a sedem Héliovien; Poseidónova dcéra Roda bola matkou jeho siedmich synov. Centrum Héliovho kultu bolo na ostrove Rodos, jeho posvätným zvieraťom bol kohút. V období neskorej antiky kult Hélia splynul s božstvami prenikajúcimi z východu (→ Mithra); jeho rímskou obdobou bol Sol.

Zobrazovaný (sochy, reliéfy, vázové maliarstvo) so zlatou korunou zo slnečných lúčov. Helenistická Héliova socha nad vjazdom do prístavu na ostrove Rodos (Rodský kolos) bola jedným zo siedmich divov sveta.

Text hesla

Hélios, genitív Hélia — v gréckej mytológii boh Slnka, syn Titana Hyperióna a Theie, brat bohyne Mesiaca Selény a bohyne ranných zôr Éós. Každé ráno vychádzal na ohnivom voze so 4 okrídlenými koňmi z paláca na ďalekom východe smerom na západ, pri ceste späť sa plavil s vozom i so záprahom na zlatom člne zhotovenom Héfaistom. Všetko videl a počul, ľudia sa ho často dovolávali za svedka. Vedel o nevere Héfaistovej manželky Afrodity s Areom, Demetre potvrdil, že Hádes uniesol Persefonu. Manželkou Hélia bola Ókeanida Persé, ktorá mu porodila Kirké a Aiéta a (podľa niektorých zdrojov) dcéru Pasifaé; Ókeanida Klyména mu porodila Faethonta a sedem Héliovien; Poseidónova dcéra Roda bola matkou jeho siedmich synov. Centrum Héliovho kultu bolo na ostrove Rodos, jeho posvätným zvieraťom bol kohút. V období neskorej antiky kult Hélia splynul s božstvami prenikajúcimi z východu (→ Mithra); jeho rímskou obdobou bol Sol.

Zobrazovaný (sochy, reliéfy, vázové maliarstvo) so zlatou korunou zo slnečných lúčov. Helenistická Héliova socha nad vjazdom do prístavu na ostrove Rodos (Rodský kolos) bola jedným zo siedmich divov sveta.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hélios [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-19]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/helios-0