helenistický judaizmus

Text hesla

helenistický judaizmus — životný štýl Židov, ktorí prijali v období helenizmu helenistickú kultúru, jazyk a mentalitu. Z náboženskej stránky udržiavali spojenie s Jeruzalemom platením chrámových daní a púťami do jeruzalemského Chrámu na veľké sviatky, zachovávali obriezku, sobotný odpočinok a predpisy týkajúce sa zakázaných pokrmov. V synagógovej liturgii používali namiesto hebrejčiny hovorovú gréčtinu koiné.

S helenizmom sa Židia stretli počas výbojov macedónskeho kráľa Alexandra III. Veľkého a v čase panovania jeho následníkov Ptolemaiovcov v Egypte a Seleukovcov v Sýrii. Intenzívne grécke osídľovanie Palestíny a Sýrie malo za následok rýchlu helenizáciu obyvateľstva. Židia v Palestíne, ale aj Židia žijúci v diaspóre jej podliehali do tej miery, že sa židovstvu začali odcudzovať. Priamou hrozbou pre židovstvo bol Antiochos IV. Epifanés, ktorý sa usiloval helenizovať všetky územia patriace pod jeho správu a v skutočnosti zakázal praktizovať židovské náboženstvo. Silný odpor proti tomu prerástol do povstania Makabejcov (166 – 164 pred n. l., na pamiatku víťazstva sa slávi sviatok Chanuka), Makabejci vyhnali všetkých Grékov z okolia Jeruzalema, znova vysvätili Chrám a nastolili vlastnú vládu. Obdobie helenizmu však prinieslo aj mnohé pozitíva v rozličných oblastiach života, najmä v kultúre a vo vede. Židia sa usádzali v gréckych mestách na pobreží Stredozemného mora a ich hovorovým jazykom sa stala gréčtina. Vznikla bohatá judaistická literatúra (literatúra týkajúca sa judaizmu, ale na rozdiel od hebreík písaná iným jazykom), ktorú charakterizujú nielen helenistické literárne formy, ale aj helenistické zmýšľanie. V Alexandrii vznikol grécky preklad hebrejskej Biblie Septuaginta (→ Tanach). Jeho súčasťou boli ďalšie knihy Apokryfov a Pseudoepigrafov ako Štvrtá kniha Ezdrášova, Kniha múdrosti, Judit, Tobiáš, Baruch a Knihy Makabejcov, ktoré však neboli zaradené do kánonu židovskej Biblie. Na výklad Starého zákona sa aplikovala alegorická metóda prevzatá od stoikov. V rámci svetskej vzdelanosti sa Židia oboznámili s dielami gréckej filozofie, najmä s Platónom a Aristotelom. Zlúčiť filozofiu Grékov so židovským svetonázorom sa usiloval najvýznamnejší predstaviteľ gréckeho myslenia v židovstve Filón Alexandrijský.

Text hesla

helenistický judaizmus — životný štýl Židov, ktorí prijali v období helenizmu helenistickú kultúru, jazyk a mentalitu. Z náboženskej stránky udržiavali spojenie s Jeruzalemom platením chrámových daní a púťami do jeruzalemského Chrámu na veľké sviatky, zachovávali obriezku, sobotný odpočinok a predpisy týkajúce sa zakázaných pokrmov. V synagógovej liturgii používali namiesto hebrejčiny hovorovú gréčtinu koiné.

S helenizmom sa Židia stretli počas výbojov macedónskeho kráľa Alexandra III. Veľkého a v čase panovania jeho následníkov Ptolemaiovcov v Egypte a Seleukovcov v Sýrii. Intenzívne grécke osídľovanie Palestíny a Sýrie malo za následok rýchlu helenizáciu obyvateľstva. Židia v Palestíne, ale aj Židia žijúci v diaspóre jej podliehali do tej miery, že sa židovstvu začali odcudzovať. Priamou hrozbou pre židovstvo bol Antiochos IV. Epifanés, ktorý sa usiloval helenizovať všetky územia patriace pod jeho správu a v skutočnosti zakázal praktizovať židovské náboženstvo. Silný odpor proti tomu prerástol do povstania Makabejcov (166 – 164 pred n. l., na pamiatku víťazstva sa slávi sviatok Chanuka), Makabejci vyhnali všetkých Grékov z okolia Jeruzalema, znova vysvätili Chrám a nastolili vlastnú vládu. Obdobie helenizmu však prinieslo aj mnohé pozitíva v rozličných oblastiach života, najmä v kultúre a vo vede. Židia sa usádzali v gréckych mestách na pobreží Stredozemného mora a ich hovorovým jazykom sa stala gréčtina. Vznikla bohatá judaistická literatúra (literatúra týkajúca sa judaizmu, ale na rozdiel od hebreík písaná iným jazykom), ktorú charakterizujú nielen helenistické literárne formy, ale aj helenistické zmýšľanie. V Alexandrii vznikol grécky preklad hebrejskej Biblie Septuaginta (→ Tanach). Jeho súčasťou boli ďalšie knihy Apokryfov a Pseudoepigrafov ako Štvrtá kniha Ezdrášova, Kniha múdrosti, Judit, Tobiáš, Baruch a Knihy Makabejcov, ktoré však neboli zaradené do kánonu židovskej Biblie. Na výklad Starého zákona sa aplikovala alegorická metóda prevzatá od stoikov. V rámci svetskej vzdelanosti sa Židia oboznámili s dielami gréckej filozofie, najmä s Platónom a Aristotelom. Zlúčiť filozofiu Grékov so židovským svetonázorom sa usiloval najvýznamnejší predstaviteľ gréckeho myslenia v židovstve Filón Alexandrijský.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Helenistický judaizmus [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/helenisticky-judaizmus