Helena

Helena, gr. Helené — v gréckej mytológii krásna dcéra Lédy a Dia (premeneného na labuť), vlastná sestra Dioskúrov (Kastora a Polydeuka). V inej verzii nevlastná sestra Tyndareových detí Kastora a Klytaimnéstry. V mladosti unesená Théseom a Peirithoom, Dioskúrovia ju však priviedli späť. Podľa Eratosthena pravou matkou Heleny nebola Léda, ale Nemesis. Zeus (v podobe divej kačky) sa dal v snahe získať krásnu Nemesis prenasledovať orlom, Nemesis (premenená na labuť) ochránila Dia, čo využil a oplodnil ju. Vajce, z ktorého sa neskôr vyliahla Helena, odovzdali Léde. Helena si za manžela zvolila Menelaa (neskoršie Tyndareov nástupca v Sparte), ktorému porodila dcéru Hermionu. Trójsky princ Paris v spore o najkrajšiu bohyňu prisúdil prvenstvo Afrodite, ktorá mu za odmenu pomohla získať Helenu. Paris Helenu z Menelaovho sídla uniesol, čím dal podnet na trójsku vojnu. Po páde Tróje sa Helena vrátila s Menelaom do Sparty. Básnik Stésichoros pôvodne hanlivú verziu Heleninej nevery nahradil inou (zdramatizovanou aj Euripidom), podľa ktorej uniesol Paris do Tróje iba prízrak. Skutočnú Helenu odviedol Hermés do Egypta, kde žila pod dohľadom egyptského kráľa Prótea, ktorý ju nedotknutú vrátil po páde Tróje Menelaovi.

Od obdobia staroveku bola Helena častým námetom výtvarných (zachovalo sa okolo 120 vázových malieb, mozaika z Pelly Únos Heleny, 4. stor. pred n. l.; z novšieho obdobia rovnomenné obrazy od Tintoretta, 16. stor., L. Giordana, 17. stor., a G. Moreaua, 1852; a i.), literárnych (Euripidés: Trójanky, Tróades, 415 pred n. l.; odlišná verzia podľa Stésichora v tragédii Helena, Helené, 412 pred n. l.; N. Kazantzakis: Odysseia, 1938; J. Vrchlický: Helena, 1878; J. Zeyer: Helena, 1881) a hudobných diel (C. Saint-Saëns: opera Helena, Hélène, 1904; Ch. W. Gluck: Paris a Helena, Paride ed Elena, 1770; R. Strauss: Egyptská Helena, Die ägyptische Helena, 1928).