Hekata

Text hesla

Hekata, gr. Hekaté — pôvodne maloázijská bohyňa uctievaná v Kárii, jej kult bol neskôr prenesený do Grécka. Podľa Hésioda dcéra Titana Persea a Titanky Asterie. Za pomoc Diovi v gigantomachii jej Zeus prepožičal moc na nebi (stotožňovaná so Selénou), na zemi (s Artemidou) i v podsvetí (s Persefonou). Bola dobrotivou (ochrankyňa jazdcov, pastierov a žien pri pôrodoch) i nepriaznivou bohyňou. Obete (pes alebo čierne jahňa) jej ľudia prinášali na rázcestia (lat. trivium, stotožňovaná s rímskou Triviou), kde sa v noci preháňala (niekedy sama v podobe psa alebo vlčice) v sprievode svorky psov. V trojfunkcii spodobňovaná v trojpodobe (v troch telách alebo v jednom tele s troma hlavami), jej sochy na rázcestiach, prípadne pred obydliami slúžili ako apotropajon. V období helenizmu bohyňa čarodejníc a mágie. Jej atribútmi sú pes, pochodne a hady.

Text hesla

Hekata, gr. Hekaté — pôvodne maloázijská bohyňa uctievaná v Kárii, jej kult bol neskôr prenesený do Grécka. Podľa Hésioda dcéra Titana Persea a Titanky Asterie. Za pomoc Diovi v gigantomachii jej Zeus prepožičal moc na nebi (stotožňovaná so Selénou), na zemi (s Artemidou) i v podsvetí (s Persefonou). Bola dobrotivou (ochrankyňa jazdcov, pastierov a žien pri pôrodoch) i nepriaznivou bohyňou. Obete (pes alebo čierne jahňa) jej ľudia prinášali na rázcestia (lat. trivium, stotožňovaná s rímskou Triviou), kde sa v noci preháňala (niekedy sama v podobe psa alebo vlčice) v sprievode svorky psov. V trojfunkcii spodobňovaná v trojpodobe (v troch telách alebo v jednom tele s troma hlavami), jej sochy na rázcestiach, prípadne pred obydliami slúžili ako apotropajon. V období helenizmu bohyňa čarodejníc a mágie. Jej atribútmi sú pes, pochodne a hady.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hekata [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hekata