hejchal

hejchal [sumersky > hebr.], aj hejkal, hékal — hlavná sieň jeruzalemského Chrámu, v ktorej sa vykonávali bežné obrady. V hejchale sa v období prvého (Šalamúnovho) jeruzalemského Chrámu nachádzal zlatý oltár na pálenie kadidla, obetné stoly a päť párov zlatých svietnikov, ktoré v druhom Chráme nahradil jeden sedemramenný svietnik. Z hejchalu sa vchádzalo do najsvätejšej svätyne, kam veľkňaz vstupoval len raz v roku, a to v Deň zmierenia.