Héfaistos

Text hesla

Héfaistos, genitív Héfaista — v gréckej mytológii boh ohňa a kováčstva, zároveň aj kováč. Patril medzi vyšších (olympských) bohov. Podľa Homéra syn Héry a Dia (Zeus), podľa Hésioda iba Héry samotnej.

Po narodení ho Héra (hanbiac sa za synovo krívanie) zvrhla z Olympu, vychovávaný bol morskými bohyňami Tetidou (Thetis) a Eurynomou. Keď vyrástol, poslal matke z pomsty do daru zlatý trón, na ktorý ostala Héra kúzlom pripútaná; ako podmienku jej oslobodenia si (podľa jednej z verzií) Héfaistos vyžiadal manželstvo s Afroditou. Po návrate na Olymp sa však zastal matky v jej hádke s Diom, za čo ho Zeus z Olympu zhodil. Dopadol až na ostrov Limnos (starogr. Lémnos) a zlomil si obidve nohy (ľudia mu poskytli pomoc). Ako nepekný krivkajúci mrzák bol terčom posmechu bohov (v Iliade tzv. homérsky smiech). Ako zručný kováč vyhotovil vo svojej podzemnej kováčskej vyhni s pomocou Kyklopov blesky pre Dia, štít pre Aténu, šípy pre Artemidu a Apolóna, výzbroj pre Achilla a Aenea, reťaz, ktorou Zeus prikázal pripútať Prometea, a sieť, do ktorej na lôžku polapil svoju manželku Afroditu nevernú s Areom. Z hliny a vody vytvoril Pandóru. Z kvapky Héfaistovho semena splynutého so zemou (Gaiou) sa zrodil Erichthonios.

Centrom Héfaistovho kultu boli Atény, kde mu bol zasvätený chrám Héfaisteion a na jeho počesť sa konali slávnosti héfaisteje (gr. héfaistia) a chalkeje (gr. chalkeia). Obľúbený námet vo výtvarnom umení: zobrazovaný na vázových maľbách (napr. Héfaistov návrat na Olymp, okolo 450 pred n. l.; Héfaistos s Dionýzom a Mainadami, okolo 450 pred n. l.), v sochárstve a maliarstve často stotožňovaný s Vulkánom, ktorý je jeho obdobou v rímskej mytológii.

Text hesla

Héfaistos, genitív Héfaista — v gréckej mytológii boh ohňa a kováčstva, zároveň aj kováč. Patril medzi vyšších (olympských) bohov. Podľa Homéra syn Héry a Dia (Zeus), podľa Hésioda iba Héry samotnej.

Po narodení ho Héra (hanbiac sa za synovo krívanie) zvrhla z Olympu, vychovávaný bol morskými bohyňami Tetidou (Thetis) a Eurynomou. Keď vyrástol, poslal matke z pomsty do daru zlatý trón, na ktorý ostala Héra kúzlom pripútaná; ako podmienku jej oslobodenia si (podľa jednej z verzií) Héfaistos vyžiadal manželstvo s Afroditou. Po návrate na Olymp sa však zastal matky v jej hádke s Diom, za čo ho Zeus z Olympu zhodil. Dopadol až na ostrov Limnos (starogr. Lémnos) a zlomil si obidve nohy (ľudia mu poskytli pomoc). Ako nepekný krivkajúci mrzák bol terčom posmechu bohov (v Iliade tzv. homérsky smiech). Ako zručný kováč vyhotovil vo svojej podzemnej kováčskej vyhni s pomocou Kyklopov blesky pre Dia, štít pre Aténu, šípy pre Artemidu a Apolóna, výzbroj pre Achilla a Aenea, reťaz, ktorou Zeus prikázal pripútať Prometea, a sieť, do ktorej na lôžku polapil svoju manželku Afroditu nevernú s Areom. Z hliny a vody vytvoril Pandóru. Z kvapky Héfaistovho semena splynutého so zemou (Gaiou) sa zrodil Erichthonios.

Centrom Héfaistovho kultu boli Atény, kde mu bol zasvätený chrám Héfaisteion a na jeho počesť sa konali slávnosti héfaisteje (gr. héfaistia) a chalkeje (gr. chalkeia). Obľúbený námet vo výtvarnom umení: zobrazovaný na vázových maľbách (napr. Héfaistov návrat na Olymp, okolo 450 pred n. l.; Héfaistos s Dionýzom a Mainadami, okolo 450 pred n. l.), v sochárstve a maliarstve často stotožňovaný s Vulkánom, ktorý je jeho obdobou v rímskej mytológii.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Héfaistos [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-02-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hefaistos