hedonizmus

hedonizmus [gr.] — filozofické učenie alebo etický smer, ktoré považuje slasť (zmyslové alebo duchovné uspokojenie pudu) za najvyšší etický princíp určujúci etickú hodnotu konania. Zdôvodnenie tohto etického princípu odkazuje prevažne na ľudskú prirodzenosť a na tvrdenie, že to, čo je prirodzené, je zároveň aj dobré. Prirodzený účel ľudského konania má preto spočívať v dosiahnutí slasti a rozkoše. Predstaviteľmi hedonizmu boli Aristippos z Kyrény, Démokritos, Eudoxos a Epikuros. Typickým stelesnením hedonizmu bol epikureizmus. Podľa Epikura sa slasť, duchovná spokojnosť a duševná vyrovnanosť dajú dosiahnuť životom v samote a nepodliehaním vášňam (ataraxiou).