Heckscher, Eli Filip

Heckscher [hekšer], Eli Filip, 24. 11. 1879 Štokholm – 23. 12. 1952 tamže — švédsky politický ekonóm a ekonomický historik. R. 1909 – 44 profesor ekonómie a štatistiky, neskôr hospodárskych dejín na Vysokej obchodnej škole v Štokholme, od 1945 emeritný profesor. R. 1929 jeden zo zakladateľov a riaditeľ (do 1949) štokholmského Ústavu hospodárskych dejín (Ekonomisk-historiska institutet). Zaoberal sa najmä dejinami národného hospodárstva a ekonomického myslenia, najmä problematikou merkantilizmu. Prispel k rozpracovaniu náuky o medzinárodnom obchode. Na jeho článok Vplyv zahraničného obchodu na rozdelenie dôchodku (Utrikeshandelns verkan på inkomstfördelningen, pôvodne uverejnený 1919 v časopise Ekonomisk Tidskrift) nadviazal vo svojom diele jeho žiak B. G. Ohlin. Ich teória sa pod názvom Heckscherova-Ohlinova teoréma stala súčasťou teórie medzinárodného obchodu. Heckscher bol autorom množstva odborných publikácií a článkov, viaceré boli preložené do angličtiny a často citované. K jeho najpozoruhodnejším prácam sa zaraďuje spracovanie hospodárskych dejín Švédska. Hlavné diela: Kontinentálny systém. Veľká obchodná blokáda pred sto rokmi. Ekonomicko-historická štúdia (Kontinentalsystemet. Den stora handelsspärrningen för hundra år sedan. En ekonomisk-historisk studie, 1918), Merkantilizmus: stupeň v dejinách ekonomickej politiky (Merkantilismen: ett led i den ekonomiska politikens historia, 1931, 2 zväzky), Hospodárske dejiny Švédska od panovania Gustáva I. Vasu (Sveriges ekonomiska historia från Gustav Vasa, 1935 – 49, 4 zväzky).