Havránok

Havránok — archeologická lokalita, hradisko s areálom v blízkosti obce Bobrovník na severozáp. brehu vodnej nádrže Liptovská Mara. Sídliskový komplex s výšinným opevnením púchovskej kultúry z laténskej a rímskej doby. Osídlenie od strednolaténskej doby (tzv. predpúchovský horizont), rozkvet sa začal v neskorolaténskej dobe a v ranej rímskej dobe, keď sa v okolí hradiska nachádzalo niekoľko neopevnených sídlisk s vyspelou remeselnou výrobou. V priebehu archeologického výskumu (od 1965) boli preskúmané kováčske, kovolejárske a šperkárske dielne, ako aj hrnčiarske pece. Z náleziska pochádzajú aj doklady razby keltských mincí (odlievacie formy na mince), ktoré slúžili ako platidlo v diaľkovom obchode s Panóniou, s alpskými obchodnými centrami a so Stredozemím.

Hradisko refugiálneho charakteru, ktoré malo v období púchovskej kultúry aj kultovú funkciu, využívalo výhodnú strategickú polohu: na východe bolo opevnené dvojitým kamenným múrom a bránou, v ostatných častiach drevohlinitým valom s kamennou hradbou. Bolo tam preskúmané obetisko s kamennou dlažbou, so žiaroviskami so zvyškami poľnohospodárskych plodín, šperkov a mincí a s jamami s dokladmi ľudských a zvieracích obetí. Bola nájdená aj kamenná stéla, pod ktorou sa našli milodary z kovu a keramiky. Na prelome laténskej a rímskej doby hradisko zaniklo, počas staršej rímskej doby osídlenie pokračovalo len v niekoľkých nížinných osadách. Do neskoršieho obdobia osídlenia patrili osada z obdobia Veľkej Moravy (9. – 10. stor.) a stredoveký vežový hrádok opevnený priekopou a palisádami (13. – 15. stor.). R. 1990 bola lokalita Havránok vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Na nálezisku bol vybudovaný archeologický skanzen (súčasť Liptovského múzea v Ružomberku) s náznakovou rekonštrukciou opevnenia a kultového miesta, s rekonštrukciou príbytkov a dvorca z obdobia púchovskej kultúry a s náznakovou rekonštrukciou stredovekého opevneného hrádku.