Havasupaiovia

Havasupaiovia, vlastným menom Havsuw' Baaja, Havasu 'Baaja — severoamerický indiánsky kmeň z juhozápadu USA (štát Arizona); asi 700 príslušníkov (2010). Sú blízki príbuzní Walapaiov (Hualapaiov) a Yavapaiov.

Havasupaiovia žili pôvodne na severnom okraji panvy Tonto v strednej časti dnešného štátu Arizona, odkiaľ sa neskôr v dôsledku konfliktov so susednými kmeňmi presunuli severnejšie do oblasti kaňonu Havasu (Havasu Canyon, aj Cataract, Cataract Canyon) a k rieke Colorado. Podobne ako iné kmene oblasti žili v malých kužeľovitých obydliach zvaných vikiap, pokrytých trsmi trávy a trsťou, organizovaní boli do patrilineárnych rodov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom (pestovanie kukurice, slnečnice, broskyne, marhule, bavlníka a tabaku), doplnkom bol lov (ovce hruborohé, jeleníky) a zber (píniové oriešky, plody kaktusov). Ich tradičnými nepriateľmi boli Yavapaiovia a Apači, naopak, veľmi priateľské vzťahy udržiavali s Walapaimi (Hualapaimi) a Hopiami, s ktorými veľmi často obchodovali a pomáhali si aj počas hladomorov. S Európanmi prišli po prvýkrát do kontaktu v roku 1776. V súčasnosti sa Havasupaiovia okrem pestovania poľnohospodárskych plodín živia najmä turizmom, sú známi aj výrobou keramiky, košikárstvom a tkáčstvom. Sú kresťania, ako prví sa ich pokúsili christianizovať Španieli v 18. stor., kresťanstvo prijali až po usadení sa v rezervácii v roku 1880. Dodnes si však udržiavajú svoje tradičné obrady a slávnosti, napr. jesenný tanec úrody. Centrom rezervácie je dedina Supai, ktorá je aj v súčasnosti dostupná len pešo, koňmo alebo letecky.

Jazyk Havasupaiov (havsuw' gwaawja, havasu gwaawja, havasupai) patrí do yumaskej rodiny hokaských jazykov. Je veľmi blízky jazyku Walapaiov (Hualapaiov), na základe toho sa predpokladá, že s nimi tvorili pôvodne jeden kmeň.