havajský jazyk

havajský jazyk, havajčina, havajsky ’ōlelo Hawai’i — polynézsky jazyk patriaci do vých. (oceánijskej) vetvy austronézskych jazykov. Má veľmi jednoduchý fonetický systém: 5 samohlások a 8 spoluhlások. Od 1822 sa zapisuje latinkou. Hovorí ním približne 24-tis. ľudí (2010), najmä obyvatelia ostrova Niihau a časť staršej generácie na ostatných ostrovoch. V polovici 19. stor. sa používal v školách na vyučovaní, pri bohoslužbách, v súdnictve, tlači i v krásnej literatúre. Po strate nezávislosti Havajských ostrovov koncom 19. stor. začal ustupovať angličtine. Od 70. rokov 20. stor. prežíva intenzívnu revitalizáciu, 1978 sa stal úradným jazykom krajiny (popri angličtine).