Hasan

Hasan, plným menom Hasan ibn Alí ibn Abí Tálib, 625 Medina – 669 tamže — syn Alího ibn Abí Táliba a Fátimy, najstarší vnuk proroka Mohameda, podľa šíitskej tradície druhý imám. V detstve patril do okruhu najbližších ľudí svojho starého otca, proroka Mohameda. V mladosti nebol politicky činný, až po zavraždení kalifa Usmána ibn Affána (656) pomáhal svojmu otcovi Alímu potláčať nepokoje a dosiahnuť uznanie Alího nástupníctva po Mohamedovi a titul kalifa. Po zavraždení Alího (661) nebol určený nástupca a viacerí jeho stúpenci prisahali vernosť Hasanovi. Vyzvali ho, aby sa postavil proti sýrskemu umajjovskému miestodržiteľovi Mu’ávijovi I. (Mu’ávija ibn Abí Sufjá), ktorý viedol rebélie proti Alímu a odmietol uznať Hasana ako ďalšieho kalifa. Napriek sklamaniu mnohých začal Hasan s Mu’ávijom I. rokovať a 661 sa za priznanie doživotného dôchodku zriekol kalifátu v prospech Mu’áviju. Dožil pokojne v Medine, šíitská tradícia však pripisuje zodpovednosť za jeho smrť Umajjovcom a Hasana zaraďuje medzi popredných šíitských mučeníkov.