hámor

hámor [nem.] — buchar poháňaný vodným (mlynským) kolesom, do 19. stor. hlavné výrobné zariadenie na kovanie železa alebo medi. Vodné koleso pomocou prevodového zariadenia dvíhalo železné kladivo (baran alebo kobyla), ktoré dopadalo na nákovu a kovalo kusy nahriateho kovu. Názov hámor sa neskôr preniesol na celú kováčsku dielňu, hutu alebo železiareň, prípadne i na osady, ktoré boli postavené v ich blízkosti.

Prvé hámre v západnej Európe vznikli na prelome 12. a 13. stor., na území Slovenska jestvovali pravdepodobne už v 13. stor., v 14. stor. sú doložené hámre v Štítniku (1344), Nálepkove (1357), Jasove (1376), Dobšinej (1383), Jelšave (1399) a i., viaceré pracovali v Nižnom Medzeve (dnes Medzev). Najrozšírenejšie boli v tradičnej oblasti železiarskej výroby (v 16. stor. existovalo na muránskom panstve 32, na Spiši 41 a v údolí Hronca 8 hámrov, zač. 18. stor. na Spiši a v Gemeri okolo 50 – 60 hámrov, 1841 na Slovensku vyše 200 hámrov). Postupne sa špecializovali na výrobu poľnohospodárskeho náradia (Medzev), nožov (Štós), klincov, reťazí a stavebného kovania (Gelnica), kovaného riadu (Nálepkovo), nástrojov a strojových súčastí (Prakovce). Hámorníci boli organizovaní v cechoch, napr. v 17. stor. v Dobšinej a Medzeve. Rozvoj manufaktúrnej železiarskej výroby spôsobil postupný zánik hámrov, niektoré sa však udržali až do 20. stor. Vďaka veľmi dobrej kvalite výrobkov, ktoré mali odbyt na Balkáne, Blízkom východe a v Južnej Amerike, sa hámrové kováčstvo najdlhšie (do 1962) udržalo v Medzeve (1895 tam vzniklo Družstvo výrobcov železného a oceľového tovaru). Okrem železiarskych hámrov boli na Slovensku rozšírené aj medené hámre (v 1. pol. 15. stor. v Spišskej Novej Vsi, v 16. stor. v Levoči a Smolníku). Najväčší medený hámor postavila Turzovsko-fuggerovská spoločnosť koncom 15. stor. v Banskej Bystrici, zanikol v 30. rokoch 20. stor.