hamám

Text hesla

hamám [arab.], hammám, turecké kúpele — verejné parné kúpele v islamských krajinách (→ islamská architektúra), od stredoveku do 2. pol. 20. stor. typická stavba každej mestskej štvrte.

Slúžia nielen na hygienické účely, ale aj na odpočinok a spoločenské i obchodné stretnutia. Kúpeľný komplex často pozostáva z dvoch symetrických skupín stavieb určených osobitne pre mužov a pre ženy v čase pre nich vyhradenom. Hamám zvyčajne tvorí šatňa (maslah), z ktorej ide návštevník zavinutý do osušky do prvej vyhrievanej miestnosti (vastání alebo vustá), parný kúpeľ (tahmín, harára, džuvvání), ktorý je spravidla rozdelený na niekoľko kójí, v ktorých personál vykonáva masáže, peeling ap., a malé bazény s teplou a so studenou vodou, v ktorých sa návštevník osvieži. Nad jednotlivými miestnosťami sa klenú kupoly so zapustenými sklenými valcami, ktorými dnu preniká denné svetlo.

Stavitelia hamámov sa inšpirovali antickými termami, archeologické nálezy svedčia o existencii prvých hamámov už na začiatku umajjovského kalifátu. Technicky najdokonalejšie hamámy vznikli v Osmanskej ríši, ktorej stavitelia nadviazali na skúsenosti Byzantíncov. Vzorom sa stal hamám Haseki postavený v 16. stor. tureckým staviteľom Sinanom v Istanbule.

Text hesla

hamám [arab.], hammám, turecké kúpele — verejné parné kúpele v islamských krajinách (→ islamská architektúra), od stredoveku do 2. pol. 20. stor. typická stavba každej mestskej štvrte.

Slúžia nielen na hygienické účely, ale aj na odpočinok a spoločenské i obchodné stretnutia. Kúpeľný komplex často pozostáva z dvoch symetrických skupín stavieb určených osobitne pre mužov a pre ženy v čase pre nich vyhradenom. Hamám zvyčajne tvorí šatňa (maslah), z ktorej ide návštevník zavinutý do osušky do prvej vyhrievanej miestnosti (vastání alebo vustá), parný kúpeľ (tahmín, harára, džuvvání), ktorý je spravidla rozdelený na niekoľko kójí, v ktorých personál vykonáva masáže, peeling ap., a malé bazény s teplou a so studenou vodou, v ktorých sa návštevník osvieži. Nad jednotlivými miestnosťami sa klenú kupoly so zapustenými sklenými valcami, ktorými dnu preniká denné svetlo.

Stavitelia hamámov sa inšpirovali antickými termami, archeologické nálezy svedčia o existencii prvých hamámov už na začiatku umajjovského kalifátu. Technicky najdokonalejšie hamámy vznikli v Osmanskej ríši, ktorej stavitelia nadviazali na skúsenosti Byzantíncov. Vzorom sa stal hamám Haseki postavený v 16. stor. tureckým staviteľom Sinanom v Istanbule.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hamám [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-17]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hamam