halit

Text hesla

halit [gr.], kamenná soľ, NaCl — minerál, chlorid sodný. Kryštalizuje v kubickej sústave, tvorí kryštály tvaru kociek často s konkávnym povrchom, zriedkavo oktaédre. Vyskytuje sa aj v celistvých, zrnitých a vláknitých agregátoch i v podobe stalaktitov. Obsahuje asi 40 hmotnostných % sodíka a 60 hmotnostných % chlóru. Čistý halit je bezfarebný, jeho rôzne sfarbenie spôsobujú prímesi, napr. oxidy železa farbia soľ do červena a do žlta, bitúmeny a íly do siva, pôsobením rádioaktívneho žiarenia vzniká modrý a fialový halit. Halit je priesvitný až priehľadný, so skleným leskom, vryp má vždy biely. Podľa Mohsovej stupnice tvrdosti je druhým najmäkším prírodným minerálom. Vzniká vyzrážaním pri odparovaní vody zo soľných jazier alebo z lagún (alebo zo zátok oddelených valmi od otvoreného mora aridných oblastí). Vyparujúcou sa soľnou panvou je v súčasnosti Mŕtve more. Výkvety solí sa tvoria aj na stepných a púšťových pôdach. Halit sa vyskytuje spolu s ďalšími halovcami. Ložiská halitu vyskytujúce sa hlboko v zemi sa deformujú do veľkých dómových štruktúr – diapírov. Významné náleziská sú v USA (Texas), západnej Kanade, Rusku (Solikamsk), Poľsku (Wieliczka), Rakúsku (Hallein, Bad Ischl), Nemecku, Rumunsku (Sedmohradsko), Španielsku a juž. Iráne. Na Slovensku sa halit nachádza v neogénnych sedimentoch, najväčšie nálezisko je v oblasti Zbudze pri Michalovciach, vyskytuje sa aj v Solivare pri Prešove. Halit sa po úprave používa najmä v potravinárstve (kuchynská soľ), v chemickom priemysle pri výrobe sodíka, chlóru a ich zlúčenín a i.; → soľ.

Zverejnené vo februári 2008.

Halit [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-12-14 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/halit