hájenie

hájenie — v minulosti v širšom význame ochrana lesného, vodného a poľného majetku proti poškodzovaniu a krádeži, v užšom význame presne stanovené obdobie ochrany, počas ktorého v čase potrebnom na rast alebo na reprodukciu prírodných systémov platil dočasný zákaz vykonávať určité činnosti, napr. bolo zakázané na pasienkoch s mladým porastom a po 24. apríli (od Juraja) na zasiatych obilných poliach pásť dobytok a iné hospodárske zvieratá, v čase od zmäknutia hrozna po zber vstupovať do vinice, v období párenia, rodenia a odchovu mláďat loviť lesnú zver a ryby. Obdobie tzv. zahájenia (t. j. ochrany) poľa, vinice ap. a zákazy s ním spojené tvorili na území Slovenska významnú zložku obyčajového práva, na ktoré nadväzovali nariadenia feudálnej vrchnosti. Zahájenie časti chotára označovali zakazujúce znaky, napr. do zeme zapichnutá zelená vetvička alebo drevený kríž s nápisom oznamujúcim zákaz pasenia, v niektorých obciach sa vyhlasovalo bubnovaním, vyhlasovaním pred kostolom ap. Dohľadom nad dodržiavaním zákazov, ako aj strážením lesov, lúk, polí, pasienkov a viníc bol poverený hájnik. V súčasnosti sa termín hájenie nepoužíva, nahrádza ho termín ochrana, napr. ochrana lesa, ochrana vôd, ochrana zveri.