háj

háj —

1. formácia pôvodného alebo prirodzeného lesa neveľkého rozsahu tvoreného prevažne listnatými drevinami;

2. v tradičnej mytológii kultové posvätné miesto, kde sa človek v tichej meditácii mohol stretnúť s nadprirodzenými bytosťami a silami. V starovekom Grécku bol centrom hája oltár (gr. bómos), jeho okolie tvoril posvätný okrsok (gr. temenos) ohradený plotom. Posvätné háje známe napr. z mytológie Grékov (alsos, altis), Rimanov, Keltov, Germánov i Slovanov (svatobor) poskytovali azyl prenasledovaným. V hájoch boli uctievané rôzne božstvá, napr. v Olympii a v epirskej Dodóne Zeus, pri Nemorenskom jazere (dnes jazero Nemi) neďaleko Aricie (dnes Ariccia) na území Latia bohyňa Diana, v Oldenburgu boh západných Slovanov Prove. Neskôr výraz háj sakrálny význam stratil.