hadždž

hadždž [arab.], aj hadž, hidždža — púť do Mekky. V islame jedna z piatich povinností (→ päť stĺpov viery), ktoré má vykonať každý dospelý moslim, ak mu to dovolí zdravotný stav a finančné prostriedky. Ceremoniál púte so sledom predpísaných rituálnych úkonov, s neustálymi modlitbami a s kázňami imámov sa koná medzi 7. – 13. dňom mesiaca zú’l-hidždža (t. j. v 12. mesiaci moslimského roka). Príchodom do posvätného okrsku (→ harám), ktorý tvorí Mekka a jej okolie s pútnickými miestami, sa po obrade očistenia pútnik dostane do stavu milosti, ktorého symbolickým znamením je biely nezošívaný odev (→ ihrám). Hadždž sa začína v Mekke na nádvorí Veľkej mešity, kde pútnici sedemkrát obídu Kaabu (obrad obchádzania, tawáf), pričom sa ju snažia pobozkať alebo sa jej aspoň dotknúť. Po následnej modlitbe sa napijú z posvätného prameňa Zamzam, ktorý údajne vytryskol na rozkaz anjela Džibríla (Gabriel), a tak zachránil v púšti otrokyňu Hagar a jej syna Izmaela (Ismá’íl ibn Ibráhím). Ako spomienka na Hagar hľadajúcu v púšti vodu pre syna sa vykonáva rituálny beh medzi pahorkami as-Safá a al-Marva. Na druhý deň, 8. deň v mesiaci, pútnici opustia Mekku a prídu na miesto Miná vzdialené asi 8 km, kde prečkajú noc až do rozbrieždenia 9. dňa, aby sa vydali na Arafátsku rovinu asi 25 km od Mekky, kde až do západu slnka vykonávajú obrad státia (→ vukúf). Ešte pred začiatkom 10. dňa sa pútnici vrátia do Miná, kde hodením siedmich kamienkov na kamenný stĺp predstavujúci Satana vykonávajú rituálne kameňovanie Satana, ktorý sa mal práve tam zjaviť Abrahámovi (Ibráhímovi) a ten ho kameňmi zahnal na útek. V mieste Miná nasleduje (a v tento deň aj v celom islamskom svete) rituálne zabíjanie obetných zvierat, čím sa začína sviatok obetovania (→ íd al-adhá). Nezjedené zostatky pútnici venujú chudobným. Potom si nechajú zvyčajne oholiť hlavu, ešte v ten istý deň sa vrátia do Mekky, aby na rozlúčku podnikli taváf, teda sedemkrát obišli Kaabu, a následne môžu vystúpiť zo stavu zasvätenia (ihrám). Vlastná hadždž je tým splnená, ale nie ukončená, podľa ustanovení šaríe a podľa tradície sa pútnici majú vrátiť na ďalšie tri dni na miesto Miná, pričom každý deň sa opakuje symbolické kameňovanie Satana. Na hodnotu jednotlivých fáz hadždž existujú v rôznych právnických školách rôzne názory. Mohamed sám prebral väčšinu prvkov púte a s ňou spojených obradov z predislamskej doby, dal jej však nový zmysel tým, že ju spojil s Abrahámom. Po zložení pútnického odevu si pútnici oblečú zvyčajne nové šaty a väčšina navštívi hrob proroka Mohameda v Medine. Účasť na hadždž je povolená výlučne moslimom (aj ženám), nemoslimovia (neveriaci) nesmú do posvätnej oblasti (harám) vstúpiť. Moslimovia veria, že správne (s úprimným úmyslom) vykonaná púť zbavuje veriaceho všetkých hriechov. Púť hadždž po stáročia prispievala k šíreniu vzdelanosti moslimov z rôznych častí islamského sveta. V súčasnosti vykoná púť do Mekky ročne okolo 2 mil. ľudí a nad jej priebehom dohliada vláda Saudskej Arábie.