Hadrián IV.

Hadrián IV., vlastným menom Nikolaus (Nicholas) Breakspear, okolo 1100 Langley (Hertford) – 1. 9. 1159 Anagni, pochovaný v Chráme sv. Petra v Ríme — pápež (1154 – 1159), jediný anglického pôvodu. Odišiel do Francúzska a 1130 vstúpil do kláštora augustiniánov pri Avignone. R. 1149 ho pápež Eugen III. vymenoval za kardinála a vyslal do Škandinávie, kde získal prívlastok apoštol severu. V Trondheime založil arcibiskupstvo pre Nórsko, Grónsko a Island. Po návrate do Ríma bol 1154 zvolený za pápeža. Bol stúpencom ideí pápeža Gregora VII. o nadradenosti rímskeho biskupa nad svetskou mocou. Najprv uzavrel spojenectvo s Fridrichom I. Barbarossom proti lombardským mestám a dal popraviť ich učiteľa Arnolda z Brescie. Fridrich I. Barbarossa prišiel 1155 s výpravou do Ríma a symbolicky na znak úcty podržal Hadriánovi IV. strmeň a pomohol mu zostúpiť z koňa. Ten ho nato korunoval za rímsko-nemeckého cisára a neskôr ho neúspešne žiadal, aby napadol sicílskeho kráľa. Krátko nato sa sicílsky kráľ Viliam I. (*1120, †1166) zmocnil Apúlie a 1156 pápeža donútil k zmluve, ktorou bol obnovený nepriaznivý pomer apoštolskej stolice ku Kráľovstvu Sicílie, Kalábrie a Apúlie. V tom istom roku pápež zrušil spojenectvo s Fridrichom I. Barbarossom, s ktorého politickými plánmi nesúhlasil, a uzavrel spojenectvo s Normanmi, na čo Fridrich I. Barbarossa odpovedal cisárskymi územnými nárokmi v severnej Itálii.