Hadrián II.

Hadrián II., 792 Rím – 14. 12. 872 tamže — pápež (867 – 872). Pred vysvätením za kňaza bol ženatý a mal dcéru, od 842 hlavný kňaz Kostola sv. Marka v Ríme. Za pápeža bol navrhnutý 855 a 858, funkciu však odmietol, po smrti pápeža Mikuláša I. bol zvolený ako kompromisný kandidát. Nebol príliš priateľsky naklonený Franskej ríši, navyše podporoval úsilie veľkomoravského kniežaťa Rastislava a vierozvestov Cyrila a Metoda. Na začiatku svojho pontifikátu (asi 868) napriek odporu tzv. trojjazyčníkov slávnostne privítal solúnskych bratov Cyrila a Metoda v Ríme. Metoda vysvätil za biskupa, vymenoval ho za sriemskeho (Sirmium) titulárneho biskupa a vyslal ho ako misijného arcibiskupa na Veľkú Moravu a do Panónie. Schválil preklady Svätého písma a bohoslužobných kníh do slovanského jazyka a potvrdil slovanskú liturgiu, čím sa mu podarilo zachovať vplyv Ríma na Veľkej Morave a v Panónii (na rozdiel od Bulharska, ktoré 865 uznalo zvrchovanosť konštantínopolského patriarchátu, 870 vzniklo autonómne bulharské arcibiskupstvo). Na žiadosť byzantského cisára Bazila I. Macedónskeho zvolal do Konštantínopola 4. konštantínopolský koncil (869/870), kde bol slávnostne uznaný pápežský primát a jeho protivník Fótios exkomunikovaný z cirkvi.