Hadik, Andrej

Hadik, Andrej, gróf, 16. 10. 1711 pravdepodobne na Žitnom ostrove – 12. 3. 1790 Viedeň, pochovaný vo Futogu pri Novom Sade, autonómna oblasť Vojvodina, Srbsko — slovenský vojvodca a poľný maršal, otec Karola Jozefa Hadika. Príslušník pôvodne turčianskeho zemianskeho rodu známeho od 16. stor. Študoval v jezuitských školách. R. 1732 vstúpil do Dežőfiho husárskeho pluku, postupne veliteľ rozličných vojenských jednotiek a armádnych zoskupení, 1734 kapitán, 1744 plukovník, 1747 generálstrážmajster (generálmajor), 1752 sa stal majiteľom (predtým Gilániho) husárskeho pluku, 1756 poľný podmaršal, 1758 generál jazdectva, 1774 poľný maršal. Ako vojvodca sa preslávil najmä na bojiskách sedemročnej vojny (1756 – 63), bojoval vo vojnách s Tureckom, Pruskom a Francúzskom. R. 1760 dočasný hlavný veliteľ cisárskych vojsk, 1762 – 63 hlavný veliteľ armád bojujúcich v Sliezsku, 1763 veliteľ budínskeho vojenského dištriktu, 1764 – 68 kráľovský miestodržiteľ a hlavný vojenský veliteľ Sedmohradska, 1772 – 74 vojenský gubernátor Haličska a Vladimírska, 1774 sa ako prvý uhorský šľachtic stal predsedom dvorskej vojenskej rady vo Viedni, 1776 báčsky župan, 1789 hlavný veliteľ cisárskych vojsk bojujúcich proti Turecku. Prejavil sa ako odvážny veliteľ a dobrý stratég so zmyslom pre netradičné manévre a prekvapivé riešenia vojenských situácií. Preslávil sa najmä legendárnym obsadením Berlína 3 500 husármi a pešiakmi v októbri 1757. Vystrašené mesto sa vykúpilo výpalným vo výške takmer 300-tis. toliarov. Sám Hadik si z koristi neponechal ani toliar, 25-tis. rozdelil medzi vojakov a zvyšok poslal panovníčke Márii Terézii, ktorá mu na znak vďaky darovala 3 000 dukátov. Od tých čias sa v Európe traduje pojem husársky kúsok (vo francúzštine tour d’hussard, v nemčine Hussarenstück). V 60. rokoch 18. stor. ako prvý v Uhorsku navrhoval zrušenie nevoľníctva, 1776 založil vo Viedni vojenský archív. R. 1758 ako prvý v Uhorsku a druhý v habsburskej monarchii vyznamenaný veľkokrížom Radu Márie Terézie, 1763 získal grófsky titul a donáciu na panstvá Futog a Čerevič (podľa toho predikát de Futog), 1777 titul dedičný ríšsky gróf. R. 2004 – 08 bola podľa neho nazvaná Národná akadémia obrany maršala Andreja Hadika v Liptovskom Mikuláši.