Hádes

Text hesla

Hádes, genitív Háda, v atičtine Haidés, aj Hadés, v iónčine Aidés, v dórčine Haidas, aj Aidas — v gréckej mytológii vládca ríše mŕtvych, syn Titana Krona a bohyne Rheie, manžel Persefony. V boji Titanov s olympskými bohmi o vládu nad svetom bojoval na Diovej strane pomocou prilby, ktorá ho robila neviditeľným (zrejme odtiaľ pôvodné meno Aidés, Aidóneus). Po porážke Titanov získal Zeus vládu na nebi, Poseidón na mori a Hádes v podsvetí (odtiaľ meno podzemský Zeus, gr. Zeus Katachthonios). Úlohu vegetačného božstva získal Hádes vplyvom eleuzínií, je pokladaný za boha úrody i bohatstva (kovy ukryté v zemi). S Hádom bol stotožňovaný grécky boh Plutón (= ten, ktorý má bohatstvo), ako aj rímsky Pluto, Orkus a Dis. Zasvätené mu boli cyprus a narcis a obetované zvieratá čiernej srsti. Zobrazovaný najmä ako zachmúrený starec unášajúci Persefonu (socha od G. L. Berniniho, 1621 – 22), prípadne sediaci na tróne vedľa nej (terakotový reliéf z Lokri, dnes Locri v talianskej provincii Kalábria, okolo 460 pred n. l.).

Jeho ríšou bol hádes (gr. Haidés), podsvetie, ktorým pretekalo (a zároveň ho ohraničovalo) päť riek (Acherón, Styx, Kókytos, Léthé, Pyriflegethón). Vstup do podsvetia strážil pes Kerberos. Hermés ako sprievodca duší (gr. Psychopompos) privádzal tiene (riadne pochovaných) mŕtvych k rieke Acherón, odkiaľ ich Cháron za obolos previedol k rieke zabudnutia Léthé. Podľa rozhodnutia trojice sudcov (Minós, Radamanthys, Aiakos) sa duše presunuli do jednotlivých častí ríše: do sídla blažených (→ elýzium, gr. Élysion pedion), na miesto odsúdených (→ Tartaros) alebo do temnoty (Erebos).

Text hesla

Hádes, genitív Háda, v atičtine Haidés, aj Hadés, v iónčine Aidés, v dórčine Haidas, aj Aidas — v gréckej mytológii vládca ríše mŕtvych, syn Titana Krona a bohyne Rheie, manžel Persefony. V boji Titanov s olympskými bohmi o vládu nad svetom bojoval na Diovej strane pomocou prilby, ktorá ho robila neviditeľným (zrejme odtiaľ pôvodné meno Aidés, Aidóneus). Po porážke Titanov získal Zeus vládu na nebi, Poseidón na mori a Hádes v podsvetí (odtiaľ meno podzemský Zeus, gr. Zeus Katachthonios). Úlohu vegetačného božstva získal Hádes vplyvom eleuzínií, je pokladaný za boha úrody i bohatstva (kovy ukryté v zemi). S Hádom bol stotožňovaný grécky boh Plutón (= ten, ktorý má bohatstvo), ako aj rímsky Pluto, Orkus a Dis. Zasvätené mu boli cyprus a narcis a obetované zvieratá čiernej srsti. Zobrazovaný najmä ako zachmúrený starec unášajúci Persefonu (socha od G. L. Berniniho, 1621 – 22), prípadne sediaci na tróne vedľa nej (terakotový reliéf z Lokri, dnes Locri v talianskej provincii Kalábria, okolo 460 pred n. l.).

Jeho ríšou bol hádes (gr. Haidés), podsvetie, ktorým pretekalo (a zároveň ho ohraničovalo) päť riek (Acherón, Styx, Kókytos, Léthé, Pyriflegethón). Vstup do podsvetia strážil pes Kerberos. Hermés ako sprievodca duší (gr. Psychopompos) privádzal tiene (riadne pochovaných) mŕtvych k rieke Acherón, odkiaľ ich Cháron za obolos previedol k rieke zabudnutia Léthé. Podľa rozhodnutia trojice sudcov (Minós, Radamanthys, Aiakos) sa duše presunuli do jednotlivých častí ríše: do sídla blažených (→ elýzium, gr. Élysion pedion), na miesto odsúdených (→ Tartaros) alebo do temnoty (Erebos).

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hádes [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-02-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hades