Haas, Wander Johannes de

Haas [hás], Wander Johannes de, 2. 3. 1878 Lisse – 26. 4. 1960 Bilthoven — holandský fyzik. Po skončení štúdia fyziky na univerzite v Leidene 1905 – 11 asistent u H. Kamerlingha Onnesa, 1912 doktorát, 1911 – 13 súkromný asistent Henriho de Bois (*1863, †1918) v Berlíne, 1917 profesor na Vysokej technickej škole v Delfte, od 1924 na univerzite v Groningene a Leidene. Až do odchodu do dôchodku (1958) riaditeľ kryogénneho laboratória H. Kamerlingha Onnesa. Zaoberal sa metódami získavania nízkych teplôt a správaním kovov pri týchto teplotách. Adiabatickou demagnetizáciou dosiahol rekordne nízku teplotu 2 · 10^-4 K. Spolu s A. Einsteinom uskutočnili 1915 experiment, ktorým chceli dokázať existenciu Ampèrových molekulových prúdov. Až neskôr, po presnejších meraniach iných experimentátorov, sa ukázalo, že ich pokus potvrdil existenciu spinu elektrónu (Einsteinov-de Hassov pokus). Spolu s ruským fyzikom L. V. Šubnikovom objavil 1930 oscilácie elektrického odporu bizmutu v magnetickom poli pri teplote kvapalného hélia a nepriamoúmernú závislosť odporu od hodnoty poľa (Šubnikovov-de Haasov jav). Spolu s Pieterom M. van Alphenom 1931 objavil závislosť magnetickej susceptibility kovov od intenzity magnetického poľa (de Haasov-van Alphenov jav).