Haagske pravidlá

Haagske pravidlá [hág-] — pravidlá stanovujúce minimálnu mieru zodpovednosti lodiara za dopravovaný tovar, ktorej sa nemôže zbaviť žiadnou inou dohodou. Boli vypracované na základe zásad prijatých 1921 na konferencii zástupcov dopravcov (lodiarov), prepravcov, bánk a poisťovní v Haagu (odtiaľ názov) a na konferencii Medzinárodného námorného výboru v Bruseli 1922, v konečnom znení prijaté v Bruseli 25. 8. 1924 ako Medzinárodný dohovor o zjednotení určitých pravidiel v konosamentoch (International Convention for the Unification of Certain Rules of Law relating to Bills of Lading). Vznikli z nevyhnutnosti výraznejšie chrániť záujmy vlastníkov prepravovaného tovaru (dovtedy bola zodpovednosť lodiara za prepravovaný tovar formulovaná ľubovoľne a značne obmedzená). Zodpovednosťou lodiara je zabezpečiť spôsobilosť lode na plavbu; uskutočniť odborne zabezpečenú prepravu; vystaviť konosament a uviesť v ňom množstvo, druh, a najmä stav nákladu; hradiť možné škody na zásielke (s výnimkou škôd, ktorým nemohol zabrániť, resp. škôd zapríčinených lodnou posádkou pri vedení a správe lode a škôd, ktoré vznikli požiarom); zabezpečiť nakládku, prepravu a vykládku. Pre nebezpečný náklad platia osobitné ustanovenia v prospech dopravcu. Haagske pravidlá stanovujú spôsob a lehoty predkladania nárokov za škody na tovare dopravcovi. Viditeľné škody sa reklamujú ihneď po dodaní tovaru písomnou formou, skryté do troch dní od vydania tovaru. Haagske pravidlá sa vzťahujú len na zásielky, na ktoré bol vydaný konosament, neupravujú prepravu tovaru na palube lode ani prepravu živých zvierat. Boli zmenené 1963 vo Visby a po publikovaní 1968 v Bruseli sa nazývali Visbyjské pravidlá; 31. 3. 1978 boli v Hamburgu dohodnuté nové, Hamburské pravidlá.