Gusmão, José Alexandre

Gusmão [gužmau], José Alexandre, nazývaný Xanana [ša-], 20. 6. 1946 Laleia, dištrikt Manatuto — východotimorský politik a bojovník za nezávislosť považovaný za symbol odporu (nazývaný aj ázijský Mandela).

V roku 1968 vstúpil do portugalskej armády a od roku 1971 pôsobil ako štátny úradník na ministerstve lesníctva a poľnohospodárstva. Keď v roku 1974 portugalská vláda dekolonizovala Východný Timor, stal sa členom Sociálnodemokratického združenia Timoru, ktoré sa neskôr zmenilo na Revolučný front za nezávislosť Východného Timoru (→ Fretilin). Po invázii indonézskej armády do Východného Timoru v decembri 1975 prešiel do ilegality a od roku 1981 viedol vojenskú zložku Fretilinu – Falintil (Forças Armadas de Libertação Nacional de Timor Leste). Po vzniku Národnej rady mauberského odporu (1988, Conselho Nacional de Resistência Maubere, CNRM, od roku 1998 Národná rada timorského odporu, Conselho Nacional de Resistência Timorense, CNRT), ktorá zastrešovala všetky organizácie a strany bojujúce proti indonézskym vojskám, sa stal jej predsedom. V novembri v roku 1992 bol indonézskymi vojakmi zajatý a v apríli v roku 1993 odsúdený na doživotný trest. V roku 1994 mu bol trest znížený na 20 rokov väzenia a 10. februára 1999 zmenený na domáce väzenie v Jakarte (tam sa začali jeho rokovania s ďalšími zložkami východotimorskej opozície o budúcom osude krajiny). Po referende, ktoré sa konalo 30. augusta 1999 a v ktorom sa takmer 80 % voličov vyjadrilo za nezávislosť Východného Timoru, bol 7. septembra 1999 z domáceho väzenia prepustený. Po vytvorení dočasného parlamentu bol 23. októbra 2000 zvolený za jeho predsedu, 16. apríla 2002 za prvého prezidenta Východného Timoru (ešte pred oficiálnym vyhlásením nezávislosti 20. mája 2002). V prezidentských voľbách konaných v roku 2007 sa o funkciu prezidenta znovu neuchádzal. V roku 2007 sa Gusmão po rozkole s Fretilinom ujal vedenia strany CNRT. Po parlamentných voľbách konaných v roku 2007 (víťaz Fretilin), ako aj v roku 2012 (víťaz CNRT) bol zvolený za premiéra. V rokoch 2015 – 2017 pôsobil vo vláde ako poradný minister a minister plánovania a strategických investícií. Po parlamentných voľbách konaných v roku 2023 (víťaz CRNT) bol opätovne zvolený za premiéra.

Je autorom pamätí Brániť sa znamená vyhrať (Resistir é Vencer), napísaných vo väzení, ktorých rukopis bol prepašovaný do Portugalska, kde ho v roku 2000 aj vydali. Je nositeľom Ceny Andreja Sacharova za slobodu myslenia (1999).