Guančovia

Guančovia — pôvodní obyvatelia Kanárskych ostrovov (Španielsko). V čase dobytia ostrovov Španielmi (koniec 15. stor.) ich bolo asi 20-tis. Vzhľadovo boli urastení (muži s výškou takmer 2 m), s bielou pleťou, modrými očami a ryšavými vlasmi, odievali sa do kozích koží a tkanín, zdobili sa lastúrami a korálkami. Väčšina Guančov žila na ostrovoch Tenerife, Gran Canaria, La Palma a Gomera. V priebehu dobývania ostrovov Španielmi v rokoch 1483 – 96 bola väčšina z nich vyhubená alebo predaná do otroctva. Poslední ostrovania, ktorých ostalo len niekoľko stoviek, sa zmiešali so španielskymi kolonistami, čo malo za následok rýchlu christianizáciu a hispanizáciu.

Guančovia žili na úrovni neolitu v horách väčšinou v prírodných alebo umelých jaskyniach. Ich spoločnosť bola rodová, jednotlivé komunity viedli náčelníci (menceyes). Pestovali jačmeň a strukoviny, chovali kozy, ovce a psy, dôležitý bol aj zber a rybolov. Z remesiel bola významná výroba keramiky. Náboženstvo bolo polyteistické s prvkami animizmu, poznali aj mumifikáciu.

Guančské jazyky (dialekty) patrili do berberskej vetvy afroázijských jazykov, zanikli v 17. stor. a dochovali sa len v podobe toponým (napr. Gomera). Guančovia sa vedeli dohovoriť hvizdom, a to aj na vzdialenosť niekoľko kilometrov. Tento hvízdavý jazyk zanikol spolu s Guančami, udržal sa iba medzi ostrovanmi z Gomery. V španielskom variante sa však zachovali len princípy, na ktorých hvízdavá komunikácia spočívala.

O pôvode Guančov existujú rôzne hypotézy, žiadna sa však nepotvrdila.