Gruzínci

Gruzínci —

1. vlastným menom Kharthvelebi, Kartvelebi – národ tvoriaci základ obyvateľstva Gruzínska (3,2 mil., 2024). Gruzínci žijú aj v severozápadnom Turecku, v niektorých provinciách Iránu a v Azerbajdžane, rozptýlene v Rusku, na Ukrajine, v Grécku, Nemecku, na Cypre a v Španielsku (spolu asi 5 mil.; 2024). Hovoria gruzínskym jazykom, väčšina vyznáva pravoslávie (→ Gruzínska apoštolská autokefálna pravoslávna cirkev). Delia sa na tri etnicko-jazykové skupiny: východogruzínsku (Kartlovia, Kachovia, Ingilovia, Kizikovia, Tušovia, Pšavovia, Chevsurovia, Mtianovia, Machevovia, Imerovia, Račania, Lečchumovia, Adžarovia, Gurijci, Meschovia, Džavachovia), svanskú (Svanovia) a megrelskú (Megreli, Lazovia). Každá vznikla spojením menších etnografických skupín, hovorí svojím dialektom – nárečím gruzínskeho jazyka, základ spisovnej gruzínčiny tvorí kartlijsko-kachetské nárečie. V priebehu etnogenézy sa predpokladá migrácia jednotlivých gruzínskych kmeňov a infiltrácia kmeňov negruzínskeho pôvodu (časť dagestanských, chetitských, churritských a urartských kmeňov). Z antropologického hľadiska patria Gruzínci do kaukazoidnej (europoidnej, eurázijskej) variety (populácie, rasy);

2. súhrnné označenie všetkých obyvateľov Gruzínska bez ohľadu na národnosť a materinský jazyk.