granát

granát [lat.] — skupina minerálov s veľmi podobným vzhľadom, ale so zreteľne rozdielnym chemickým zložením; podvojné kremičitany tvorené dvojmocnými a trojmocnými prvkami. Podľa prevládajúceho prvku sa rozlišujú železité (andradit), vápenaté (grosulár), chromité (uvarovit) a hlinité granáty (almandín, spessartín a pyrop). Pyrop tvorí zrná aj kryštály tmavoohnivočervenej farby. Vyskytuje sa v ultrabázických horninách a v riečnych náplavoch. Patrí medzi drahé kamene. Od praveku až do 19. stor. sa ťažil v Čechách ako český granát (České stredohorie, Kolín, Podkrkonošie). V súčasnosti sa ťaží v Južnej Afrike (Kimberley), Tanzánii, USA (Arizona) a na náleziskách diamantu v Jakutsku. Zriedkavejšími odrodami granátu sú goldmanit, hydrogrosulár, calderit, skiagit a i. Kryštalizujú v kubickej sústave, typickým tvarom je rombický dodekaéder, tzv. granátotvar. Časté sú veľké kryštály (z Nórska je známy 700 kg vážiaci granát), veľmi časté zrnité agregáty. Majú rozmanitú farbu (najviac sa vyskytujú rôzne odtiene červenej, menej žltej a zelenej), mastný sklený lesk (niekedy podobný diamantovému alebo diamantový) a biely vryp. Granáty sú typické pre metamorfované horniny (ruly, svory, eklogity, mramory), nachádzajú sa aj v pegmatitoch a niektorých horninách sopečného pôvodu. Pri zvetrávaní sú veľmi odolné a hromadia sa v náplavoch. Granát s vysokou tvrdosťou sa používa ako brúsny materiál. Granáty patria ku kameňom, ktorým sa v staroveku a stredoveku prisudzovali magické a liečivé sily, oddávna sa verilo, že povznášajú fantáziu. Pekne sfarbené granáty sa používajú v klenotníctve.