Góndovia
Góndovia, vlastným menom Kojtor, Kojtur — súhrnný názov kmeňov žijúcich v centrálnej Indii vo viacerých indických štátoch, napr. Madhjapradéš, Maháraštra, Čhattísgarh, Ándhrapradéš, Uttarpradéš a Urísa (12 mil.; 2024), pôvodné obyvateľstvo strednej Indie hovoriace rozličnými (sčasti navzájom nezrozumiteľnými) nárečiami góndčiny, ktorá patrí do góndvanskej skupiny drávidských jazykov. V 18. stor. vzniklo na zápis góndčiny na základe telugského písma písmo gundžala góndí (dochovali sa v ňom rukopisné kalendáre, príliš sa však nerozšírilo). V súčasnosti sa zapisuje písmom dévanagarí alebo telugským písmom. Väčšina Góndov v súčasnosti už nehovorí vlastným jazykom, ale po hindsky, maráthsky alebo telugsky podľa toho, ktorý jazyk je v ich oblasti najrozšírenejší. Góndovia sa zaoberajú zväčša poľnohospodárstvom, v menšej miere lovom. Z remesiel je rozšírené tkáčstvo, výroba keramiky a odlievanie kovov. Sú známi aj svojou hudbou (používajú sa bubny, flauty a trojstrunné husle bana).
V 9. stor. založili kráľovstvo Čánda, od 16. stor. podriadené ríši Veľkých Mogulov (Mughalov). Hlavným mestom bol Sirpur v dnešnej Telangáne, neskôr Čándrapur v dnešnej Maháraštre. Okrem Čándy založili na svojom sídelnom území aj menej významné štáty Déógarh a Garha. Za góndsky štát je pokladaná aj Kherla, hoci ju Góndovia nezaložili (pôvodne bola rádžputským štátom). Sídelné územie Góndov bolo historicky známe aj ako Góndvána. V 18. stor. bolo dobyté Maráthmi, medzi rokmi 1818 – 53 včlenené do britskej koloniálnej ríše (časť územia však zostala pod správou nezávislého kniežacieho štátu Hajdarabád). Odpor voči koloniálnej (a kniežacej) politike, najmä voči zaberaniu a zdaneniu pôdy vyvrcholil v 19. – 20. stor. niekoľkými povstaniami, z ktorých najznámejším bolo povstanie v rokoch 1928 - 40 pod vedením Komarama Bhíma (aj Kumram Bhím, *1901, †1940).
Spoločnosť Góndov sa tradične delí na patrilineárne exogamné frátrie (saga) a klany (pari), niektoré z nich odvodzujú svoj pôvod od totemových zvierat. Ich tradičné náboženstvo (kojapunem) uctieva najvyššieho boha Baradéa (stotožňovaný s Višnuom), rituály sa sústreďujú na kult predkov, dedinských božstiev (angadévovia) a posvätných stromov, vykonáva ich dedinský kňaz (baiga), v minulosti boli doložené aj ľudské obete. Časť Góndov vyznáva aj hinduizmus.