golem

golem — podľa židovských legiend čiastočne ľudská, nemá, pomocou magickej sily a s použitím svätých (božích) mien z hliny umelo vytvorená bytosť.

Idea golema je v judaizme spojená s magickou exegézou diela Sefer jecira a zmienky o ňom obsahuje Talmud, kde sa golemom (čo znamenalo telo bez duše) nazýval prvých 12 hodín Adam. Myšlienka stvoriť golema vznikla z talmudských legiend v 12. a 13. stor. u aškenázskych chasidov. Schopnosť vytvoriť ho sa pripisovala niektorým rabínom. Legendy o golemovi začali vznikať najmä v 15. stor., pričom k najznámejším patrí povesť o pražskom rabínovi Löwovi zo 16. stor., ktorý vytvoril z hliny obrovského, silného človeka na obranu Židov v pražskom gete pred antisemitskými útokmi. Oživoval ho magickými praktikami a tzv. šémom (tabuľkou, na ktorej boli napísané magické slová), ktorý mu vkladal pod jazyk. Golem bez schopnosti milovať a cítiť pomáhal ľuďom len na rabínov príkaz. Keď mu rabín zabudol vymeniť šém, golem sa vymkol spod kontroly, začal ohrozovať životy ľudí, a preto musel byť zničený.

Golemovské motívy sa neskôr stali námetom literárnych (napr. román Golem od Gustava Meyrinka) a filmových diel (napr. Císařův pekař a pekařův císař Jana Wericha a Jiřího Voskovca). V moderných židovských prameňoch sa golem stotožňuje s homunkulom.