glaciálne sedimenty

glaciálne sedimenty, glacigénne sedimenty, ľadovcové sedimenty — uloženiny, ktoré súvisia s priamym pôsobením ľadovca a neprepracovala ich tečúca voda. Vznikli nahromadením úlomkov hornín, ktoré napadali na povrch ľadovca z priľahlých strání ľadovcovej doliny (trogu) a obsahujú aj materiál zvnútra ľadovca. Sú chaoticky usporiadané, bez vrstevnatosti. Predstavujú zmes rôznorodého ostrohranného materiálu rozličnej veľkosti. Ich petrografické zloženie závisí od podkladu, po ktorom sa ľadovec pohyboval. Charakteristickou črtou úlomkov hornín sú ryhy na ich povrchu (→ suvky). Nespevnené glaciálne sedimenty sa nazývajú til, spevnené tilit. Sú uložené vo forme rôznych druhov akumulačných foriem glaciálneho georeliéfu morén. Najviac glaciálnych sedimentov pochádza zo spodnej morény. Veľa glaciálnych sedimentov vzniklo počas štvrtohorného zaľadnenia a vyskytujú sa najmä na sev. pologuli, menšie množstvo sa nachádza aj vo vysokých pohoriach (Pamír, Ťanšan, Alpy, Tatry), v ktorých boli vo štvrtohorách horské ľadovce. Z mnohých oblastí sveta sú známe aj spevnené glaciálne sedimenty. Najstaršie glaciálne sedimenty sú morénové zlepence prekambrického veku z Kanady. Tility rovnakého veku pochádzajú aj z USA, južnej Afriky, Austrálie a Grónska. Glaciálne sedimenty sa stali spolu s riečnymi usadeninami ešte počas ľadových dôb zdrojom materiálu na vznik viatych pieskov a spraší.