Gerlachovský štít

Text hesla

Gerlachovský štít, od 1896 Štít Františka Jozefa, po 1918 Štít legionárov, 1949 – 59 Stalinov štít — najvyšší vrch Slovenska, Tatier a Karpát, 2 655 m n. m. Leží na severe Slovenska v strednej časti Fatransko-tatranskej oblasti vo Vysokých Tatrách mimo hlavného hrebeňa na južnej rázsoche Zadného Gerlachovského štítu medzi Velickou dolinou a Batizovskou dolinou. Budovaný dioritmi a granodioritmi. Reliéf premodelovaný horskými ľadovcami, čoho dôkazom je i kar na južnom svahu – Gerlachovský kotol. Gerlachovský štít vystupuje nad hornú hranicu lesa, v najvyšších polohách rastie zo semenných rastlín len lipnica riedka (Poa laxa).

Výškové prvenstvo, o ktoré Gerlachovský štít bojoval s Kriváňom, Lomnickým štítom a Ľadovým štítom, potvrdil meraniami 1837 – 38 Ľ. Greiner. Hojne navštevovaný turistami, výstup je však povolený len s horským vodcom. Nazvaný podľa obce Gerlachov (okres Poprad).

Text hesla

Gerlachovský štít, od 1896 Štít Františka Jozefa, po 1918 Štít legionárov, 1949 – 59 Stalinov štít — najvyšší vrch Slovenska, Tatier a Karpát, 2 655 m n. m. Leží na severe Slovenska v strednej časti Fatransko-tatranskej oblasti vo Vysokých Tatrách mimo hlavného hrebeňa na južnej rázsoche Zadného Gerlachovského štítu medzi Velickou dolinou a Batizovskou dolinou. Budovaný dioritmi a granodioritmi. Reliéf premodelovaný horskými ľadovcami, čoho dôkazom je i kar na južnom svahu – Gerlachovský kotol. Gerlachovský štít vystupuje nad hornú hranicu lesa, v najvyšších polohách rastie zo semenných rastlín len lipnica riedka (Poa laxa).

Výškové prvenstvo, o ktoré Gerlachovský štít bojoval s Kriváňom, Lomnickým štítom a Ľadovým štítom, potvrdil meraniami 1837 – 38 Ľ. Greiner. Hojne navštevovaný turistami, výstup je však povolený len s horským vodcom. Nazvaný podľa obce Gerlachov (okres Poprad).

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Gerlachovský štít [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-11-30]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/gerlachovsky-stit