Gepidi

Text hesla

Gepidi — východogermánsky kmeň, pôvodne súčasť kmeňa Gótov, s ktorými prišli v 1. – 2. stor. z oblasti dnešného Švédska k ústiu Visly. V polovici 3. stor. sa presťahovali do rímskej provincie Dácia (Sedmohradsko), okolo 400 ich ovládli Huni, Gepidi však boli ich spoľahlivými vazalmi (zúčastnili sa na Atilových výpravách 451 do Galie, 452 do Itálie). Po Atilovej smrti (453) obsadili hunské dŕžavy v povodí riek Mureš, Körös a Tisa, 454 – 55 pod vedením svojho kráľa Ardaricha porazili Atilových synov pri rieke Nedao v Panónii, čo znamenalo koniec hunského panstva v juhovýchodnej Európe. Ríša Gepidov v Potisí bola rozvrátená po ich porážke (567) longobardským kráľom Alboinom, ktorý sa spojil s Avarmi.

Gepidské archeologické pamiatky sú známe najmä z radových kostrových pohrebísk z 5. – 6. stor. vo východnom Maďarsku a v Sedmohradsku, na Slovensku napr. v obci Čataj. Nájdené pozostatky dokladajú svojráznu obyčaj deformovaných lebiek (bandážovaním hláv v ranom detstve dosiahli dohora pretiahnutý tvar, čo bolo znakom príslušnosti k vyššej spoločenskej vrstve). Gepidi boli pochovávaní s bohatou výbavou, u mužov prevažovala výzbroj a u žien šperky (náušnice, náramky, spony, kovové zrkadlá, ariánske krížiky), hrobová keramika sa robila ručne alebo na kruhu s vlešťovanou výzdobou.

Text hesla

Gepidi — východogermánsky kmeň, pôvodne súčasť kmeňa Gótov, s ktorými prišli v 1. – 2. stor. z oblasti dnešného Švédska k ústiu Visly. V polovici 3. stor. sa presťahovali do rímskej provincie Dácia (Sedmohradsko), okolo 400 ich ovládli Huni, Gepidi však boli ich spoľahlivými vazalmi (zúčastnili sa na Atilových výpravách 451 do Galie, 452 do Itálie). Po Atilovej smrti (453) obsadili hunské dŕžavy v povodí riek Mureš, Körös a Tisa, 454 – 55 pod vedením svojho kráľa Ardaricha porazili Atilových synov pri rieke Nedao v Panónii, čo znamenalo koniec hunského panstva v juhovýchodnej Európe. Ríša Gepidov v Potisí bola rozvrátená po ich porážke (567) longobardským kráľom Alboinom, ktorý sa spojil s Avarmi.

Gepidské archeologické pamiatky sú známe najmä z radových kostrových pohrebísk z 5. – 6. stor. vo východnom Maďarsku a v Sedmohradsku, na Slovensku napr. v obci Čataj. Nájdené pozostatky dokladajú svojráznu obyčaj deformovaných lebiek (bandážovaním hláv v ranom detstve dosiahli dohora pretiahnutý tvar, čo bolo znakom príslušnosti k vyššej spoločenskej vrstve). Gepidi boli pochovávaní s bohatou výbavou, u mužov prevažovala výzbroj a u žien šperky (náušnice, náramky, spony, kovové zrkadlá, ariánske krížiky), hrobová keramika sa robila ručne alebo na kruhu s vlešťovanou výzdobou.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Gepidi [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-09-30]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/gepidi