geologická mapa

geologická mapa — znázornenie geologickej stavby častí zemskej kôry (kontinentálnej aj oceánskej) na topografickom podklade určitej mierky; zhotovujú sa aj geologické mapy Mesiaca. Geologická mapa sa zostavuje mapovaním priamo v teréne, na základe leteckých alebo družicových snímok (→ diaľkový prieskum Zeme) a pod., pričom sa používajú rôzne metódy diaľkového prieskumu (radar, infračervená a ultrafialová spektroskopia, registrácia žiarenia gama a i.). Pri terénnom mapovaní je pre rozličné mierky predpísaný určitý počet dokumentačných bodov na plošnú jednotku (vrty, sondy, kopané ryhy, odkryvy). Terénny výskum a mapovanie dopĺňajú laboratórne metódy. Geologická mapa je tak syntézou terénnych a laboratórnych prác, farebne a značkami sú na nej zvyčajne vyznačené príslušné horniny, písmenami a číslami vek (geochronologické jednotky) a rôznymi druhmi čiar zlomy, presunové línie alebo hranice medzi jednotkami. Každá mapa obsahuje aj legendu vysvetľujúcu funkciu jednotlivých farieb, čísel alebo čiar a šrafovanie. Rozlišujú sa prehľadné (1 : 1 000 000, 1 : 500 000, 1 : 200 000), základné (1 : 50 000, 1 : 25 000) a podrobné geologické mapy (1 : 10 000, 1 : 5 000). Podľa obsahu sa rozlišujú litologické, paleogeografické, tektonické, hydrogeologické a inžinierskogeologické mapy, mapy geologických rizík a i. Najviac údajov o geológii určitého územia poskytujú komplexné geologické mapy. Za prvú modernú geologickú mapu sa považuje geologická mapa Anglicka, Walesu a časti Škótska od Williama Smitha z roku 1815.