geografia cestovného ruchu

geografia cestovného ruchu, geografia turizmu — čiastková vedná disciplína humánnej geografie zaoberajúca sa skúmaním priestorových aspektov cestovného ruchu vo vzťahu ku krajine. Dôležitosť geografie cestovného ruchu vzrastá so zvyšujúcou sa dynamickosťou cestovného ruchu (masové premiestňovanie obyvateľov mimo miesta bývania a práce), so vzrastajúcim významom cestovného ruchu ako odvetvia ekonomiky a s jeho rastúcim pôsobením na krajinu. Tradičná geografia cestovného ruchu sa zameriava na hodnotenie predpokladov jednotlivých území na cestovný ruch (napr. prírodné, kultúrno-spoločenské, inštitucionálne, socioekonomické a demografické predpoklady, vybavenosť zariadeniami a službami ap.) a na ich využitie, na identifikáciu hlavných smerov a centier, resp. na vyčleňovanie regiónov cestovného ruchu. V súčasnosti sleduje aj priestorové súvislosti vplyvu globalizácie (globalizácia destinácií, pôsobenie nadnárodných spoločností v cestovnom ruchu), zmeny v percepcii a v atraktivite území, vplyv aktivít štátu a samospráv na priestorovú diferenciáciu cestovného ruchu, úlohu cestovného ruchu v rozvoji územia a zamestnanosti, vzťah cestovného ruchu k životnému prostrediu a jeho optimalizáciu.