genitív

genitív [lat.] — druhý pád v sústave pádov, odpovedá na otázku koho?, čoho?. V opozícii proti akuzatívu vyjadruje obmedzenú účasť deja na danom predmete (chytať sa zábradlia proti chytiť zábradlie). V slovenčine môže vyjadrovať aj príslušnosť nadradeného pojmu k danému pojmu (strecha domu), pôvodcu (báseň Jána Smreka) alebo druh (trest smrti). Popri hlavnom objekte pri nezvratných slovesách predstavuje vedľajší objekt (zbaviť niekoho starostí), pri zvratných slovesách môže byť jediným objektom (chopiť sa sekery, zastať sa chlapca). V prenesenom význame má stavový význam (ľudí sa chytá panika) alebo vyjadruje obsahový objekt (dopátrať sa pravdy, báť sa tmy). Môže predstavovať aj kvantitatívny typ (hruda syra), typ meraného obsahu (pohár vody) alebo partitívny typ (natieklo vody). Záporový genitív stupňuje vetný zápor (nepovedal ani slova, nebolo tam živej duše).