Gandovia

Text hesla

Gandovia, vlastným menom Ganda, Baganda — východoafrická etnická skupina z južnej Ugandy (región Central). Najpočetnejšia národnosť Ugandy (5,5 mil.; 2020, asi 17 %). Okrem Ugandy žijú Gandovia i v Keni, Tanzánii, Spojenom kráľovstve a v USA; spolu asi 6 mil. (2020).

Gandovia podobne ako ostatné etniká v oblasti východoafrického Medzijazeria (oblasť Veľkých afrických jazier) začali v 13. – 14. stor. západne a severne od Viktóriinho jazera (Ukerewe) vytvárať štátny útvar ustálený od 15. stor. ako dobre organizovaný štát – kráľovstvo Buganda, so zložitým politickým a administratívnym systémom na čele s kráľom (kabaka), ktorý delegoval časť svojej absolútnej moci hierarchiám náčelníkov. Kráľovstvo postupne teritoriálne expandovalo na úkor svojich susedov (najmä kráľovstiev Buňoro, Ankole a Busoga) a v 19. stor. sa stalo hegemónom celej oblasti. Od konca 18. stor. sa spoločnosť postupne islamizovala a do Bugandy začali prenikať aj swahilčina a arabské písmo. Príchod kresťanstva (od roku 1877 anglikánski, od roku 1879 katolícki misionári) a snahy Spojeného kráľovstva o kolonizáciu územia viedli v posledných dvoch desaťročiach 19. stor. k nábožensko-politickým (moslimsko-kresťanským i katolícko-protestantským) konfliktom, ktoré rozštiepili gandskú spoločnosť a pretrvávajú dodnes. Po vzniku britského protektorátu Uganda (1894) protestantskí gandskí náčelníci získali osobitné postavenie (kresťanskí náčelníci Gandov vykonávali britskú správu) a zmluvou z roku 1900 rôzne privilégiá (rozsiahle vlastníctvo pôdy). Vedúce postavenie si udržali aj po odchode Britov, po získaní nezávislosti (1962) sa stal prvým prezidentom Ugandy (1963 – 66) kabaka Edward Frederick Mutesa II. (*1924, †1969). Po nástupe diktátorských režimov boli tradičné kráľovstvá v Ugande v roku 1966 načas zrušené, v roku 1993 boli obnovené. Na trón Bugandy nastúpil syn E. F. Mutesu II. Ronald Muwenda Mutebi II. (*1955) ako symbol kultúrnej a historickej identity Gandov (bez politických právomocí).

Gandovia vyznávajú africké tradičné náboženstvo (sústreďuje sa okolo kultu predkov mizimu, v minulosti popri panteóne bohov uctievali Gandovia aj zosnulých kráľov, najmä legendárneho zakladateľa kráľovstva prvého kabaku Kintua), kresťanstvo (rímski katolíci, protestanti), islam (sunniti). Gandovia sa zaoberajú zväčša poľnohospodárstvom (pestovanie prosa, ciroku, kukurice, strukovín, bavlníka, tabaku, banánovníka, kávovníka). Z remesiel vynikajú košikárstvo, výroba keramiky a textílií z kôry stromov. V tradičnej kultúre Gandov mali veľký význam hudba a tanec.

Jazyk Gandov (ganda, aj luganda) patrí medzi benue-konžské jazyky nigersko-konžskej vetvy konžsko-kordofánskej jazykovej rodiny. Na jeho zápis spočiatku používali arabské písmo, po prijatí kresťanstva latinku vo dvoch ortografických variantoch. Od konca 19. stor. začali zaznamenávať vlastné (dovtedy ústne tradované) bohaté historické tradície a folklór (rozprávky, bájky, porekadlá, príslovia a i.) a rozvíjať aj historickú, politickú a umeleckú literatúru. Rozvojom jazyka a literatúry sa zaoberajú napr. niektoré univerzity so sídlom v Kampale.

Zverejnené vo februári 2008.

Gandovia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-02-10 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/gandovia