galícijský jazyk

galícijský jazyk, galícijčina, galícijsky galego — západorománsky jazyk, ktorý spolu s portugalčinou a so španielčinou tvorí ibersko-románsku podskupinu. Zapisuje sa latinkou, je v ňom napísaná bohatá galícijská literatúra. Hovorí sa ním v autonómnej oblasti Galícia na severozápade Španielska, kde je popri španielčine úradným jazykom, ako aj vo východnom prihraničnom páse oblastí Astúria, León a Zamora (2,4 mil. obyvateľov; 2024), zachovávajú si ho aj menšiny v zámorí, najmä v Argentíne, Uruguaji, vo Venezuele a v Brazílii.

V najstaršom období (12. – 16. stor.) bol vývin galícijského jazyka tesne spojený s formovaním portugalčiny, preto sa niekedy nazýva galícijsko-portugalský jazyk. Vznikol (podobne ako ostatné románske jazyky) z hovorového variantu latinčiny (lingua romana rustica). V období výbojov Alfonza I. Dobyvateľa splynul s tzv. mozarabskou románčinou, ktorá sa udržala v strednej Lusitanii počas celého obdobia arabskej nadvlády (8. – 13. stor.), v 15. stor. sa galícijský jazyk dostal na úroveň dialektu. Obnova spisovného galícijského jazyka sa začala až v polovici 19. stor. Od roku 1981, keď sa Galícia stala autonómnou oblasťou, sa prejavujú snahy o jeho renesanciu aj v školstve a médiách, počet aktívnych používateľov však stále klesá.