galenit
Galenit, Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici
galenit [gr.], PbS — minerál, sulfid olovnatý. Obsahuje viac ako 85 % olova, veľmi často až 1 % striebra, vzácne malý podiel zlata a prímes mnohých stopových prvkov, napr. bizmutu, antimónu, medi, zinku, železa, selénu a telúru. Kryštalizuje v kubickej sústave. Najčastejšie tvorí hrubo- a jemnozrnné alebo celistvé agregáty. Časté sú aj kryštály, medzi ktorými prevláda kocka, niekedy v rohoch otupená oktaédrom. Galenit je olovenosivý, má sivočierny vryp a kovový lesk. Je výborne štiepateľný. Viaže sa na hydrotermálne rudné žily, spolu so sfaleritom a chalkopyritom. Známe sú aj metasomatické ložiská. Galenit je najdôležitejšia ruda olova (pochádza z neho takmer celá svetová produkcia olova). Spolu s tetraedritom poskytuje asi 70 % ročnej ťažby striebra. Náleziská: Poľsko (Sliezske vojvodstvo), Rakúsko, Nemecko (Sasko-Anhaltsko), Belgicko (Valónsko), Portugalsko, Španielsko, Rusko (Prímorský kraj), Rumunsko, Austrália (Nový Južný Wales), Južná Afrika (Gauteng), Peru, USA. V Česku sa nachádza hlavná žila galenitu v Příbrame, kusový je známy z Kutnej Hory, kryštály zo Stříbra. Na Slovensku tvoril galenit podstatnú súčasť rudných žíl v Banskej Štiavnici. Pôvod názvu galenit je veľmi starý, pochádza od Plínia Staršieho z 77 n. l., keď bola olovená ruda alebo jej troska pri tavbe označovaná ako galena.