Gaia

Text hesla

Gaia, Gé — v gréckej mytológii matka Zem uctievaná ako bohyňa plodnosti, ale aj smrti (podsvetná bohyňa). Podľa Hésioda (báseň Zrod bohov, resp. O pôvode bohov – Theogonia) zrodená po Chaose, až v neskoršom období považovaná za dcéru Chaosu. Ako prvá hmotná substancia kozmu zrodila sama zo seba nebo (Uranos), hory a morský živel (Pontos). Z jej spojenia s Uranom sa zrodili Titani, Titanky, Kyklopi a Hekatoncheirovia, ktorí už neboli iba personifikáciou prírodných živlov. Keď Uranos deti spútal a uväznil v Tartare, Gaia prehovorila Titanov, aby sa mu pomstili. Najmladší z nich, Titan Kronos, Urana vykastroval, Gaia prijala Uranovu krv a z nej sa zrodili Erínye, nymfy Melie (Meliai) a Giganti. Gaia prispela k rozpútaniu vojny medzi Gigantmi a olympskými bohmi (→ gigantomachia), poradila Reii, kde ukryť syna Dia (Zeus), a dopomohla aj k tomu, aby Zeus s pomocou Titanov premohol otca Krona. Porodila i deti vlastnému synovi, bohovi morských hlbín Pontovi (Néreus, Forkys, Thaumas, Eurybia, Kétó), Poseidónovi (Charybda, Antaios) a Tartarovi (Tyfón), stala sa aj matkou draka Pytóna (uctievaná spolu s ním v Delfách). Jej veštecké umenie prevzala dcéra Themis. Námet výtvarného umenia, napr. grécka čaša Zeus v súboji s obrom a prizerajúcou sa Gaiou (425 pred n. l.).

Text hesla

Gaia, Gé — v gréckej mytológii matka Zem uctievaná ako bohyňa plodnosti, ale aj smrti (podsvetná bohyňa). Podľa Hésioda (báseň Zrod bohov, resp. O pôvode bohov – Theogonia) zrodená po Chaose, až v neskoršom období považovaná za dcéru Chaosu. Ako prvá hmotná substancia kozmu zrodila sama zo seba nebo (Uranos), hory a morský živel (Pontos). Z jej spojenia s Uranom sa zrodili Titani, Titanky, Kyklopi a Hekatoncheirovia, ktorí už neboli iba personifikáciou prírodných živlov. Keď Uranos deti spútal a uväznil v Tartare, Gaia prehovorila Titanov, aby sa mu pomstili. Najmladší z nich, Titan Kronos, Urana vykastroval, Gaia prijala Uranovu krv a z nej sa zrodili Erínye, nymfy Melie (Meliai) a Giganti. Gaia prispela k rozpútaniu vojny medzi Gigantmi a olympskými bohmi (→ gigantomachia), poradila Reii, kde ukryť syna Dia (Zeus), a dopomohla aj k tomu, aby Zeus s pomocou Titanov premohol otca Krona. Porodila i deti vlastnému synovi, bohovi morských hlbín Pontovi (Néreus, Forkys, Thaumas, Eurybia, Kétó), Poseidónovi (Charybda, Antaios) a Tartarovi (Tyfón), stala sa aj matkou draka Pytóna (uctievaná spolu s ním v Delfách). Jej veštecké umenie prevzala dcéra Themis. Námet výtvarného umenia, napr. grécka čaša Zeus v súboji s obrom a prizerajúcou sa Gaiou (425 pred n. l.).

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Gaia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-09-26]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/gaia