Gaboltov
Gaboltov — obec v okrese Bardejov v Prešovskom kraji v severozápadnej časti Ondavskej vrchoviny v doline potoka Kamenec. 410 m n. m.; 489 obyvateľov (2019). Pahorkatinné odlesnené územie sa po stranách potoka dvíha do Ľubovnianskej vrchoviny a pohoria Busov. V katastri je prameň kyselky.
Písomne doložená 1247 ako Gyboltho (v súvislosti s prítomnosťou krížovníkov Božieho hrobu), 1277 Guebold, 1492 Galbathew, 1618 Gaboltho, 1773 Gabolthó, Gaboltow, 1786 Gaboltó, 1808 Gáboltó, Gaboltow, Hoboltow, 1863 Gaboltó, 1873 – 1902 Gábolto, 1907 – 13 Galbatő, 1920 Gaboltov.
Obec ležala na obchodnej ceste do Poľska, bolo tam kráľovské mýto, ktoré 1355 dostali Cudarovci. V 15. stor. patrila panstvu Makovica, koncom 15. stor. ju spustošili poľské vojská. Ďalej sa vyvíjala ako trhové mestečko, v 18. stor. tam mali majetky Aspremontovci, v 19. stor. Erdődiovci. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali roľníctvom, chovom dobytka, tkaním a kožušníctvom.
Stavebné pamiatky: pútnický rímskokatolícky Kostol sv. Vojtecha (druhá polovica 14. stor., 1715 barokovo upravený, loď s dreveným maľovaným stropom), rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa (1932), Kaplnka sv. Vojtecha (začiatok 19. stor.), prícestná Kaplnka Bolestnej Panny Márie (1912).
Gaboltov — obec v okrese Bardejov v Prešovskom kraji v severozápadnej časti Ondavskej vrchoviny v doline potoka Kamenec. 410 m n. m.; 489 obyvateľov (2019). Pahorkatinné odlesnené územie sa po stranách potoka dvíha do Ľubovnianskej vrchoviny a pohoria Busov. V katastri je prameň kyselky.
Písomne doložená 1247 ako Gyboltho (v súvislosti s prítomnosťou krížovníkov Božieho hrobu), 1277 Guebold, 1492 Galbathew, 1618 Gaboltho, 1773 Gabolthó, Gaboltow, 1786 Gaboltó, 1808 Gáboltó, Gaboltow, Hoboltow, 1863 Gaboltó, 1873 – 1902 Gábolto, 1907 – 13 Galbatő, 1920 Gaboltov.
Obec ležala na obchodnej ceste do Poľska, bolo tam kráľovské mýto, ktoré 1355 dostali Cudarovci. V 15. stor. patrila panstvu Makovica, koncom 15. stor. ju spustošili poľské vojská. Ďalej sa vyvíjala ako trhové mestečko, v 18. stor. tam mali majetky Aspremontovci, v 19. stor. Erdődiovci. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali roľníctvom, chovom dobytka, tkaním a kožušníctvom.
Stavebné pamiatky: pútnický rímskokatolícky Kostol sv. Vojtecha (druhá polovica 14. stor., 1715 barokovo upravený, loď s dreveným maľovaným stropom), rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa (1932), Kaplnka sv. Vojtecha (začiatok 19. stor.), prícestná Kaplnka Bolestnej Panny Márie (1912).