fyzikálna veličina

Text hesla

fyzikálna veličina — pojem kvantitatívne vystihujúci vlastnosť alebo stav fyzikálneho objektu alebo javu. Fyzikálne veličiny sú napr. sila, rýchlosť a intenzita elektrického poľa. Bežný pojem (napr. pojem rýchlosť) sa stáva fyzikálnou veličinou, keď sa zavedie predpis, ako ju merať, t. j. priradiť jej číselnú hodnotu. Nevyhnutnou podmienkou tohto priradenia je zavedenie príslušnej referenčnej veličiny nazývanej jednotka fyz. veličiny, s ktorou sa meraná veličina porovnáva. Pomer veľkosti meranej veličiny a príslušnej jednotky je číselná hodnota fyzikálnej veličiny. V sústavách fyzikálnych jednotiek sa rozlišujú základné a odvodené veličiny. Výber základných veličín, ako aj ich počet je konvenčný. V sústave CGS boli zavedené tri základné fyzikálne veličiny (dĺžka, hmotnosť, čas), v sústave SI platnej v súčasnosti je ich sedem (dĺžka, hmotnosť, čas, elektrický prúd, teplota, látkové množstvo, svietivosť). Základné veličiny majú veľmi presne definované jednotky. Ostatné veličiny v sústave fyzikálnych jednotiek sú odvodené, pričom ich jednotky sa odvodzujú od jednotiek základných veličín prostredníctvom fyzikálnych rovníc medzi príslušnými fyzikálnymi veličinami. Ďalej sa rozoznávajú skalárne, vektorové a tenzorové veličiny. Na určenie skalárnej veličiny postačuje jediné číslo vyjadrujúce jej veľkosť (napr. teplota, tlak, energia, hmotnosť, elektrický potenciál), na určenie vektorovej veličiny v trojrozmernom priestore sú potrebné tri číselné údaje, pretože sa okrem veľkosti vyznačujú aj smerom (napr. rýchlosť, sila, intenzita elektrického poľa). V niektorých prípadoch, napr. v anizotropných prostrediach (najčastejšie v kryštáloch), je potrebné používať tenzorovú veličinu (tenzor), t. j. veličinu určenú ešte väčším počtom číselných údajov. Ide o prípady, keď napr. pôsobenie sily (tlaku) z rôznych smerov nevyvoláva v prostredí rovnaké deformácie alebo keď má látka v rôznych smeroch odlišnú rezistivitu či index lomu. V termodynamike sa niektoré veličiny označujú ako stavové veličiny (ich hodnota je určená iba okamžitým stavom termodynamickej sústavy a nezávisí od spôsobu, akým sa sústava do tohto stavu dostala). Fyzikálne vlastnosti termodynamickej sústavy charakterizujú extenzitné veličiny a intenzitné veličiny.

Text hesla

fyzikálna veličina — pojem kvantitatívne vystihujúci vlastnosť alebo stav fyzikálneho objektu alebo javu. Fyzikálne veličiny sú napr. sila, rýchlosť a intenzita elektrického poľa. Bežný pojem (napr. pojem rýchlosť) sa stáva fyzikálnou veličinou, keď sa zavedie predpis, ako ju merať, t. j. priradiť jej číselnú hodnotu. Nevyhnutnou podmienkou tohto priradenia je zavedenie príslušnej referenčnej veličiny nazývanej jednotka fyz. veličiny, s ktorou sa meraná veličina porovnáva. Pomer veľkosti meranej veličiny a príslušnej jednotky je číselná hodnota fyzikálnej veličiny. V sústavách fyzikálnych jednotiek sa rozlišujú základné a odvodené veličiny. Výber základných veličín, ako aj ich počet je konvenčný. V sústave CGS boli zavedené tri základné fyzikálne veličiny (dĺžka, hmotnosť, čas), v sústave SI platnej v súčasnosti je ich sedem (dĺžka, hmotnosť, čas, elektrický prúd, teplota, látkové množstvo, svietivosť). Základné veličiny majú veľmi presne definované jednotky. Ostatné veličiny v sústave fyzikálnych jednotiek sú odvodené, pričom ich jednotky sa odvodzujú od jednotiek základných veličín prostredníctvom fyzikálnych rovníc medzi príslušnými fyzikálnymi veličinami. Ďalej sa rozoznávajú skalárne, vektorové a tenzorové veličiny. Na určenie skalárnej veličiny postačuje jediné číslo vyjadrujúce jej veľkosť (napr. teplota, tlak, energia, hmotnosť, elektrický potenciál), na určenie vektorovej veličiny v trojrozmernom priestore sú potrebné tri číselné údaje, pretože sa okrem veľkosti vyznačujú aj smerom (napr. rýchlosť, sila, intenzita elektrického poľa). V niektorých prípadoch, napr. v anizotropných prostrediach (najčastejšie v kryštáloch), je potrebné používať tenzorovú veličinu (tenzor), t. j. veličinu určenú ešte väčším počtom číselných údajov. Ide o prípady, keď napr. pôsobenie sily (tlaku) z rôznych smerov nevyvoláva v prostredí rovnaké deformácie alebo keď má látka v rôznych smeroch odlišnú rezistivitu či index lomu. V termodynamike sa niektoré veličiny označujú ako stavové veličiny (ich hodnota je určená iba okamžitým stavom termodynamickej sústavy a nezávisí od spôsobu, akým sa sústava do tohto stavu dostala). Fyzikálne vlastnosti termodynamickej sústavy charakterizujú extenzitné veličiny a intenzitné veličiny.

Zverejnené v júli 2005.

citácia

Fyzikálna veličina [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/fyzikalna-velicina