fyzika oblakov a zrážok

fyzika oblakov a zrážok [gr.] — oblasť meteorológie, ktorá vychádza z poznatkov dynamickej meteorológie, najmä termodynamiky atmosféry. Študuje fyzikálne deje v atmosfére spojené s kondenzáciou a sublimáciou vodnej pary, objasňuje zákonitosti tvorby, vývoja a štruktúry rôznych druhov oblakov a atmosférických zrážok a vypracúva modely oblakov. Zaoberá sa aj problematikou umelého zasahovania človeka do vývoja oblakov.

Jej počiatky siahajú do obdobia, keď si človek začal uvedomovať súvislosť medzi tvarom a vývojom oblakov a vývojom počasia a charakterom zrážok. Spočiatku sa zameriavala najmä na štúdium tvaru oblakov (1802 a 1803 boli publikované prvé odborné práce z tejto oblasti, 1896 prvýkrát vyšiel Medzinárodný atlas oblakov), neskôr súbežne s tvarom oblakov i na fyzikálne podmienky ich vzniku (prítomnosť kondenzačných jadier, Paul-Jean Coulier, 1875; teória vzniku kvapiek, štúdium mikroštruktúry oblakov a atmosférického elektrického poľa). Rozvoj fyziky oblakov a zrážok súvisel s rozvojom poznatkov termodynamiky a s možnosťami merať meteorologické prvky vo voľnej atmosfére (nie iba na zemskom povrchu) čiže s rozvojom letectva, aerologických meraní a rádiolokačnej meteorológie. Modelovanie oblakov súvisí s rozvojom výpočtovej techniky a numerickej meteorológie.