Fulbovia

Fulbovia, Fulaniovia, Peulovia — etnická skupina v oblasti Sahelu v severnej časti západnej, strednej a východnej Afriky, pravdepodobne najväčšia skupina nomádov na svete počtom asi 30 mil. (2016). Žijú roztrúsene od Senegalu až po Čadské jazero, v severnom Kamerune a v západnom i v strednom Sudáne (v Kordofáne). Najväčšie populácie Fulbov žijú v Nigérii (13,9 mil.), Guinei (2,9 mil.), Senegale (2,2 mil.), Mali (1,5 mil.), Kamerune (1,5 mil.), Burkine Faso (1,2 mil.), Nigeri (980-tis.), ale aj v Benine (360-tis.), Guinei-Bissau (280-tis.), Gambii (221-tis.), Čade (210-tis.), Sierre Leone (200-tis.), Mauritánii (170-tis.) a Togu (68-tis.). Z antropologického hľadiska sú Fulbovia etnikom, ktoré vzniklo miešaním berberských nomádskych skupín so skupinami sudánskych poľnohospodárov.

Pôvodne pravdepodobne prešli z oblasti východnej Afriky na západ, žili v údolí rieky Senegal a v Guinei a od 12. stor. expandovali smerom na východ. Kočovní Fulbovia pôvodne žili v dočasných táboroch v prenosných chyžiach kupolovitého tvaru, ktoré mali konštrukciu z vetiev pokrytých rohožami alebo trávou. Fulbovia, ktorí sa usadili medzi Hausmi v dnešnej severnej Nigérii (štát Borgu), v Nigeri a i. okolitých krajinách, sa čiastočne zmiešali s Hausmi a i. etnikami a prijali ich spôsob života, od 16. stor. sa zmocnili vlády na viacerých miestach západnej Afriky (ríše Futa Džalon, Futa Toro, Masina). Fulbovia v ranom období prijali islam a zohrali významnú úlohu pri jeho šírení. Cieľom fulbského džihádu začiatkom 19. stor. bola reforma a očista islamu namierená proti tradičným hauským (nemoslimským) vládcom. Fulbovia vedení Usmanom dan Fodiom sa zmocnili hauských mestských štátov (Adamawa, Bauchi, Daura, Gombe, Hadeija, Ilorin, Kano, Katsina, Kazaure, Misau, Nupe, Zaria, neskôr Jama’are a Kontagora), usadili sa tam a zmiešali sa s hauskou populáciou. Fulbskí emirovia vystriedali hauských vládcov a vytvorili islamské ríše. Na podmanenom území v oblasti dnešnej severnej Nigérie vznikol v roku 1801 pod vládou Usmana dan Fodia sultanát Sokoto (→ Sokotská ríša), na území dnešnej východnej Nigérie vznikla začiatkom 19. stor. ríša Adamawa. Koncom 19. stor. začali ríše upadať, v rokoch 1900 – 10 podľahli francúzskej, britskej a čiastočne aj nemeckej koloniálnej expanzii, fulbská aristokracia si však sčasti uchovala svoje vedúce postavenie aj v koloniálnom období. Spríbuznení s Fulbmi sú Tukulérovia (Tukulor) a Wolofi zo Senegalu (v 9. – 15. stor. vytvorili s Fulbmi spoločnú ríšu Tekrúr) a Fulbovia Jeeri v Mauritánii.

Väčšina Fulbov žije usadlým spôsobom života. Fulbovia žijúci nomádskym spôsobom života v Nigeri v oblasti Dakoro-Tanout na západ od Agadezu sa nazývajú Fulbovia Bororo (aj Wodaabe, Wodaabé); sú tam druhou najpočetnejšou nomádskou komunitou po Tuaregoch. Okrem hovädzieho dobytka chovajú aj ovce, kozy, psov a hydinu, niektoré skupiny aj kone a osly. Základom obživy Fulbov bolo mlieko a mliečne výrobky, mäso konzumovali zriedka. Fulbovia vymieňali dobytok a mliečne produkty (mlieko a syr) za poľnohospodárske produkty (napr. v Nigérii až 90 % produkcie mäsa a koží). Dôležitou súčasťou života kočovných Fulbov Bororo (Wodaabe) sú slávnosti, napr. každoročne slávnosť Gerewol predstavujúca súťaž krásy, pri ktorej sa mladí muži (ozdobení šperkami, perím a rôznymi trblietavými predmetmi, povzbudení nápojmi a oddávajúci sa tancu) stretávajú s potenciálnymi nevestami, ako aj najvýznamnejší každoročne sa konajúci festival západnej Afriky – slávnosť La Cure salée (Salt Cure) v okolí mesta In-Gall (Niger) a s ňou spojená slávnosť Soro. Fulbovia v Mali sa zúčastňujú v obci Diafarabé na brehoch Nigeru slávnosti Yaaral a Degal (v roku 2008 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO). Fulbské ženy sa vyznačujú výnimočnou krásou, zložitými účesmi, šperkami (veľké zlaté náušnice sú súčasťou zásnubného daru) a vyšívačským umením (bohato vyšívané konské deky), zaoberajú sa aj tkáčstvom (koberce na steny a na podlahu, odevy) a hrnčiarstvom (nádoby na mlieko); výrobky sú zdobené geometrickým dekorom.