Frixos a Hellé

Frixos a Hellé — v gréckej mytológii deti orchomenského kráľa Athamanta (gr. Athamas) a bohyne oblakov Nefelé. Macocha Inó ich nenávidela a chcela ich zahubiť. Preto usušila zrno pripravené na zasiatie, takže nevzišlo a v krajine nastal hlad. Poslovia podplatení Inó priniesli z delfskej veštiarne Athamantovi správu o nevyhnutnosti obetovať Frixa kvôli uzmiereniu bohov. Nefelé však poslala deťom barana so zlatým rúnom, aby na ňom utiekli do Kolchidy. Hellé počas cesty spadla a utopila sa v prielive, ktorý sa od tých čias nazýval Helléspontos (dnes Dardanely; v starogréckom chápaní Hellés pontos = Hellino more). Frixos bol v Kolchide prijatý kráľom Aiétom (gr. Aiétés), ktorého dcéru Chalkiopé si vzal za manželku. Barana obetoval Areovi, zlaté rúno venoval Aiétovi (táto udalosť tvorí začiatok cyklu mýtov o argonautoch).

Útek Frixa a Hellé sa stal námetom asi 20 vázových malieb zo 6. – 5. stor. pred n. l., ako aj mozaiky (Frixos na baranovi) a nástennej maľby (Frixos a Hellé) podľa helenistického originálu (obidve z Pompejí, asi 70 n. l.).