fonéma

fonéma [gr.] — najmenšia jednotka zvukového systému jazyka (na druhom stupni abstrakcie) schopná rozlíšiť význam slov alebo tvarov. Je definovaná súborom dištinktívnych príznakov, ktoré ju odlišujú od iných foném, a kombinatórnymi vlastnosťami (napr. prať – brať, kosa – koza, latka – látka, mesta – mestá). Realizuje sa prostredníctvom fón, resp. alofón.